|
|
|
|
|
|
Na ot�zku, kedy vznikol byzantsk� obrad, resp. aj ostatn� obrady, nemo�no odpoveda� presn�m d�tumom. Cirkev, zalo�en� Je�i�om Kristom, sa po zost�pen� Sv�t�ho Ducha postupne ��rila po celom svete. U� v prv�ch storo�iach sa za��naj� objavova� ur�it� rozdielnosti v sl�ven� bohoslu�ieb, prirodzene podmienen� miestnou kult�rou a mentalitou jednotliv�ch n�rodov. V Palest�ne, kde preva�n� v��ina kres�anov poch�dzala zo �idovstva, bol ve�mi v�razn� vplyv synagog�lnej bohoslu�by. Rozdiel bol tie� medzi Rimanmi, sk�r stroh�mi a pragmatick�mi, a Gr�kmi, ktor� mali viac zmyslu pre pomp�znos� a teatr�lnos�. In� bola situ�cia v S�rii a zasa in� v Egypte. Tieto rozdiely v kult�re a mentalite sa prirodzene prejavili aj v duchovnosti a forme sl�venia bohoslu�ieb. Po Mil�nskom edikte (r. 313) sa tieto rozdiely za�ali kry�talizova� a jednotliv� obrady sa diferencovali. N� byzantsk� obrad m� svoje korene v gr�ckej �asti r�e, v�razn� bol v�ak aj vplyv Palest�ny a Antiochie. V 9. - 11. storo�� bol byzantsk� obrad adaptovan� slovansk�mi n�rodmi, ktor� jeho �podobu� ovplyvnili a v�razne obohatili, preto hovor�me o byzantsko-slovanskom obrade, ktor� sa predsa len v nie�om l�i od byzantsko-gr�ckeho �i byzantsko-melchitsk�ho obradu a duchovnosti.
Slovansk� vierozvesti Kon�tant�n-Cyril a Metod.
Katol�cka cirkev byzantsko-slovansk�ho obradu svoju pr�tomnos� na Slovensku odvodzuje od p�sobenia slovansk�ch vierozvestov Kon�tant�na-Cyrila a Metoda. Sv�t� sol�nski bratia priniesli na Ve�k� Moravu kres�anstvo z Byzancie, a teda aj byzantsk� obrad. Spolu s prekladom P�sma pripravili aj preklad bo�skej liturgie a ostatn�ch bohoslu�ieb do zrozumite�n�ho jazyka tak, ako je to na V�chode odd�vna zvykom. Po smrti sv. Metoda a po vyhnan� jeho �iakov r. 885 bol v�chodn� obrad potl��an� a postupne sa vytr�cal, nikdy v�ak z n�ho �zemia celkom nevymizol. E�te za panovania Arp�dovcov (v 11. - 12. stor.) v Uhorsku vzniklo viacero kl�torov byzantsk�ho obradu. P�pe� Inocent III. dokonca v r. 1204 prejavil ochotu zriadi� biskupstvo v�chodn�ho obradu. Odpor latinsk�ho - z�padn�ho kl�ru a historick� okolnosti �oskoro situ�ciu zmenili a za�alo sa obdobie tvrd�ho polatin�ovania (napr. z�kaz stava� byzantsk� chr�my v mest�ch, na zmie�an�ch �zemiach boli vik�ri v�chodn�ho obradu podriaden� z�padn�mu biskupovi,�). Posilou pre mal� komunitu byzantsk�ho obradu bola vala�sk� koloniz�cia od 14. storo�ia, ktor� znamenala v�znamn� pr�lev kres�anov v�chodn�ho obradu. Od 15. storo�ia u� existuj� hodnovern� spr�vy o existencii biskupstva v Muka�eve, ktor� zasahovalo aj na na�e �zemie (a� po Spi�). Sledova� jednotu �i nejednotu v�chodn�ch kres�anov s katol�ckou cirkvou na na�om �zem� v 11. - 17. storo�� je dos� problematick�, v ka�dom pr�pade zna�n� �as� nebola zjednoten�. Po viacer�ch �pokusoch� sa k jednote s katol�ckou cirkvou op� prihl�sili v r. 1646 podp�san�m �nie (dohody o zjednoten�) na z�mku v U�horode. S��as�ou tejto dohody bol pr�s�ub, �e latinsk� cirkev nebude zasahova� do bohoslu�obn�ho a duchovn�ho �ivota v�chodn�ch katol�kov, nanucova� im svoje zvyky a formy zbo�nosti ani sa sna�i� ich asimilova�. Napriek tomu u� o sto rokov nesk�r bada� v tomto smere v�razn� tlak latinskej hierarchie. V neskor�om obdob� sa snahy o pribl�enie, pripodobnenie k z�padn�mu obradu, tzv. latiniz�cia, objavuj� aj vo vn�tri samotnej gr�ckokatol�ckej cirkvi. D�vodov na to bolo nieko�ko. Byzantsk� k�azi neboli pred �t�tom rovnopr�vni s latinsk�mi, boli, a� na mal� v�nimky, nevo�n�kmi a neboli finan�ne podporovan� �t�tom; t�to situ�cia trvala a� do r. 1692, ke� cis�r Leopold I. zrovnopr�vnil gr�ckokatol�cky a r�mskokatol�cky kl�rus. Vy��ie teologick� vzdelanie z�skavali gr�ckokatol�cki k�azi spravidla na r�mskokatol�ckych fakult�ch, napr. v Trnave. V celej katol�ckej cirkvi, najm� po IV. later�nskom koncile, a� doned�vna bolo mo�n� silno c�ti� postoj nadradenosti latinsk�ho obradu, a to tak, �e neraz aj samotn� gr�ckokatol�ci vn�mali latinsk� obrad ako nie�o dokonalej�ie, a preto �ahko prij�mali, ba dokonca sami zav�dzali r�zne jeho prvky (napr. kr�ov� cesty, eucharistick� ador�cie) a sp�sob duchovn�ho �ivota i teologick�ho myslenia.
V 18. storo�� sa vystup�ovali snahy latinsk�ch biskupov o podrobenie v�chodn�ch katol�kov, ich latiniz�ciu a ma�ariz�ciu, a to �asto aj n�siln�mi sp�sobmi. V�aka M�rii Ter�zii bolo 19. septembra 1771 p�pe�om Klementom XIV. ofici�lne �zriaden� Muka�evsk� biskupstvo so 711 farnos�ami a 560 tis�c veriacimi podriaden� priamo R�mu. V snahe u�ah�i� spr�vu tohto rozsiahleho �zemia bol v r. 1787 zriaden� Ko�ick� vikari�t, 1792 prenesen� do Pre�ova. V roku 1816 (1815) sa cis�r Franti�ek I. rozhodol vytvori� z neho samostatn� eparchiu. 22. septembra 1818 to bolo Apo�tolsk�m stolcom ofici�lne potvrden�. Oblas� stredn�ho a ju�n�ho Zempl�na v�ak ostala pod spr�vou muka�evsk�ho biskupa (de facto do r. 1939, pr�vne sa v�ak cel� z�le�itos� dorie�ila a� vznikom Ko�ick�ho exarch�tu v r. 1997). Gr�ckokatol�ci - Rus�ni i Slov�ci - v obidvoch eparchi�ch museli odol�va� siln�mu ma�ariza�n�mu tlaku.
Jedna z gr�ckokatol�ckych dreven�ch cerkv� (z Ko�uchoviec, dnes v m�zeu v Ko�iciach).
�al��m zlomov�m bodom v hist�rii byzantsk�ch katol�kov na Slovensku je 28. apr�l 1950. Vtedy tzv. Pre�ovsk�m soborom bola zlikvidovan� gr�ckokatol�cka cirkev; biskupi Pavol Gojdi�, OSBM a Vasi� Hopko boli spolu s mnoh�mi k�azmi uv�znen�, ostatn� prest�pili do schizmatickej pravosl�vnej cirkvi, alebo boli n�ten� vys�ahova� sa. Pod t�mto tlakom veriaci boli n�ten� prija� oddelenie od R�ma, pri�om im ostal v�chodn� obrad, alebo nav�tevovali r�mskokatol�cke bohoslu�by. Po�as 18 rokov �neexistencie� gr�ckokatol�ckej cirkvi zomrelo 123 jej k�azov. Pra�sk� jar 1968 dala �ancu na obnovu p�vodn�ho stavu, av�ak inv�zia vojsk Var�avskej zmluvy zmrazila v�etky n�deje. Gr�ckokatol�cka cirkev bola s�ce povolen�, ale k navr�teniu majetku nedo�lo v plnom rozsahu a prenasledovanie zo strany �t�tnych org�nov znemo��ovalo prakticky ak�ko�vek rozvoj. Gr�ckokatol�cky kl�rus sa mohol formova� iba v jedinom - a to r�mskokatol�ckom semin�ri, ktor� na Slovensku existoval. Veriaci si za dlh� roky pre�it� v z�padnom prostred� zvykli a �asto len s probl�mami sa vracali k svojmu obradu, duchovnosti a zvykom.
Po zmene politick�ch pomerov v rokoch 1989-90 mohlo kone�ne pr�s� k �plnej rehabilit�cii gr�ckokatol�ckej cirkvi a rozvinutiu jej �innosti vo v�etk�ch dimenzi�ch. Obnovila sa �innos� k�azsk�ho semin�ra i bohosloveckej fakulty, vzniklo viacero cirkevn�ch �k�l. Najm� medzi mlad�ou gener�ciou je snaha o obnovu (o�istenie od latiniz�cie) obradu a duchovnosti, o n�vrat k p�vodn�mu a tradi�n�mu duchovn�mu bohatstvu na�ej cirkvi. V�razn� podnet k tejto obnove dal najm� II. vatik�nsky koncil a v poslednom obdob� r�msky p�pe� J�n Pavol II. apo�tolsk�m listom Orientale Lumen (Svetlo z V�chodu).
D�a 21. febru�ra 1997 bol erigovan� Ko�ick� apo�tolsk� exarch�t a 30. janu�ra 2008 Bratislavsk� eparchia. Od 30. janu�ra 2008 je na Slovensku samostatn� metropolia byzantsk�ho obradu, ktor� tvoria tri biskupstv�: Pre�ovsk� archieparchia, Ko�ick� eparchia a Bratislavsk� eparchia. (T�m sa naplnil s�ub z konkord�tu medzi Vatik�nom a prvou �SR z r. 1928.)
Andrej �koviera
(...pokra�ovanie)
Index (Home) > Texty > Gr�ckokatol�cka cirkev na Slovensku - Z�kladn� inform�cia o jej usporiadan�, hist�rii, obrade a spiritualite (1, 2, 3)
(c) www.grkat.net�� Naposledy upravil andreios 05.02.2008
