Preskočiť na obsah

Hočiminovo Mesto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hočiminovo Mesto
(Thành phố Hồ Chí Minh)
vietnamské mesto
Image
Štát Vietnam Vietnam
Rieky Mekong, Saigon
Nadmorská výška 19 m n. m.
Súradnice 10°46′10″S 106°40′55″V / 10,76944°S 106,68194°V / 10.76944; 106.68194
Rozloha 6 781 km² (678 100 ha)
Obyvateľstvo 14 002 598 (2025)
Hustota 2 064,98 obyv./km²
Založenie 1698
Politika Võ Văn Minh (predseda Ľudovej rady)
Nguyễn Văn Được (prededa Ľudového výboru)
Časové pásmo UTC+7
Poloha Hočiminovho Mesta v rámci Vietnamu
Image
Poloha Hočiminovho Mesta v rámci Vietnamu
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Ho Chi Minh City
Webová stránka: hochiminhcity.gov.vn/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hočiminovo Mesto (iné názvy pozri nižšie) je najväčšie mesto vo Vietname. Po administratívnom zväčšení územia mesta vykonanom v roku 2025 má mesto rozlohu 6 781 km² a vyše 14 miliónov obyvateľov (stav: 2025)[1]; pred touto administratívnou zmenou malo rozlohu len 2 095 km² a okolo 9 miliónov obyvateľov.

Dnes nie je hlavným mestom Vietnamu, ale v rokoch 1862  1954 bolo hlavným mestom Kočinčíny a v rokoch 1954  1976 hlavným mestom tzv. Južného Vietnamu, čiže Vietnamskej republiky.

Oficiálny slovenský názov mesta od roku 1997 znie Hočiminovo Mesto[2][3], pričom ale tento tvar sa neoficiálne občas vyskytoval už pred rokom 1997.[4] Do roku 1997 bol v slovenčine oficiálne záväzný tvar Ho Či Minovo Mesto[5][6], ale vyskytovali sa aj tvary Hočiminovo mesto[7][8] a (porov. predchádzajúcu vetu) Hočiminovo Mesto. Vo vietnamčine všetkým týmto slovenským tvarom zodpovedá jeden tvar Thành phố Hồ Chí Minh, ktorý sa oficiálne používa od roku 1975/1976.

Do roku 1975/1976 sa mesto oficiálne po vietnamsky volalo Sài Gòn a po francúzsky Saïgon, pričom tento názov niektorí miestni obyvatelia neformálne používajú dodnes. Slovenská podoba tohto názvu bola Saigon alebo občas Sajgon.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najväčšie mesto vo Vietname. Leží blízko delty rieky Mekong. Pôvodne to bol malý prístav patriaci Kambodži. V 16. storočí sa tu usadili vietnamskí utečenci, ktorí územie zabrali. Nachádzajú sa tu krásne pagody a nový Palác nezávislosti. Za návštevu stojí aj čínska štvrť Cholon, kde vládne čulý obchodný ruch, a kde sú čínske chrámy, pagody a mešita. Tunajšie Múzeum následkov vojny ukazuje dopady vojny vo Vietname.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vietnam+ (VietnamPlus). “Mega city” ready for new development opportunities: HCM City leader [online]. en.vietnamplus.vn, 2026-01-15, [cit. 2026-02-14]. Dostupné online.
  2. Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-02-14]. Dostupné online.
  3. HAJČÍKOVÁ, Marta; KOVÁČOVÁ, Mária. Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky. Bratislava : Geodetický a kartografický ústav, 1997. ISBN 80-85672-26-X. S. 36.
  4. BIČÍK, Ivan et al. Ázia. 1. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1980. S. 200.
  5. Ho Či Minovo Mesto. in: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava. 1993. S.
  6. DVONČ, Ladislav. Zoznam vžitých českých geografických názvov. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1984, roč. 18, čís. 4, s. 127.
  7. KOPŠO, Emil et al. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-00346-4. S. 311.
  8. Atlas sveta. 9. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1980. S. 68.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]