Vladimir Ivanovič Vernadskij

Vladimir Ivanovič Vernadskij
ruský geológ, zakladateľ geochémie
Narodenie	12. marec 1863 Petrohrad, Ruské impérium
Úmrtie	6. január 1945 (81 rokov) Moskva, ZSSR
Manželka	Natália Jegorovna Starická (∞1886 – 1943)
Deti	Georgij, Nina
Podpis
Odkazy
Commons	Vladimir Ivanovič Vernadskij
Chemický portál  Biologický portál  Geovedný portál  Biografický portál

Vladimir Ivanovič Vernadskij (po rusky Владимир Иванович Вернадский, * 12. marec 1863, Petrohrad – † 6. január 1945, Moskva) bol ruský a sovietsky geológ, zakladateľ geochémie a biochémie; zaoberal sa najmä mineralógiou, kryštalografiou a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov). Je po ňom pomenovaná planétka 2809 Vernadskij, kráter na odvrátenej strane Mesiaca a minerál Vernadit.

Vernadskij rozvíjal učenie o noosfére.

Život

Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v Petrohrade. Bol synom ekonóma Ivana Vernadského. Neskôr žil s rodičmi v Charkove. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu Petrohradskej univerzity. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie Moskovskej univerzity. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako profesor opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906 – 1911 a 1915 – 1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).

V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862 – 1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887 – 1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898 – 1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v USA.

Po skončení občianskej vojny bol jedným z hlavných autorov plánu elektrifikácie krajiny (GOELRO). Podieľal sa významnou mierou na geologickom mapovaní a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob nerastných surovín. O roku 1912 bol členom ruskej a neskôr i sovietskej akadémie vied. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v Simferopole. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom Ukrajinskej akadémie vied.

Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa rádioaktivitou. V rokoch 1922 – 1926 pracoval v Prahe a Paríži. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia – látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny prvok. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť biosféry. Významne prispel k rozvoju geochémie a vytvoril i nový vedný odbor biogeochémiu. Jeho vedecká práca spojovala prírodné vedy s filozofiou. Vytvoril teóriu o noosfére, ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po geosfére a biosfére, treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky panspermie – teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.

Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 vedeckých prác. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ Štátnou Stalinovou cenou, vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy sovietskej atómovej bomby.

Zomrel 6. januára 1945 v Moskve. Pochovaný je na Novodievčom cintoríne.

Literatúra

• LIČKOV, Boris Leonidovič. Vladimír Ivanovič Vernadskij : život a dílo tvůrce biogeochemie a radiogeologie. 1. vyd. Praha : Osvěta, 1951. 95 s. (po česky)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimir Ivanovič Vernadskij

Externé odkazy

• Elektronický archív V. I. Vernadského (po rusky)
• Nástin rozvoje krystalografie (1904) (po česky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Вернадский, Владимир Иванович na ruskej Wikipédii.