Preskočiť na obsah

Milan Krajniak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Krajniak
slovenský konzervatívny politik
Milan Krajniak
4. predseda strany Konzervatívci – Kresťanská únia
Momentálne v úrade
od 26. októbra 2024
Predchodca Anna Záborská
16. minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
V úrade
9. apríl 2021 – 15. mája 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Andrej Doležal
ad interim 		Soňa Gaborčáková Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
2020 – 2023
V úrade
2016 – 2020
Biografické údaje
Narodenie30. január 1973 (53 rokov)
Bojnice, ČSSR
Politická stranaSME RODINA (2016 – 2024)
Konzervatívci (od 2024)
Alma materUniverzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Rodina
PríbuzníErnest Otto (prastrýko)
Manželka
Andrea Krajniaková
DetiZuzana (* 2003)
Odkazy
Milan Krajniak na poslednykriziak.sk
Spolupracuj na CommonsMilan Krajniak
(multimediálne súbory)

Bc. Milan Krajniak (* 30. január 1973, Bojnice)[1] je slovenský politik, ktorý od marca 2020 s prestávkou od 17. marca 2021 do 8. apríla 2021 zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky najprv vo vláde Igora Matoviča a neskôr vo vláde Eduarda Hegera.[2]

Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta.

V roku 2024 prijal ponuku viesť kandidátku strany Kresťanská únia do eurovolieb,[3] v októbri vystriedal Annu Záborskú na pozícii predsedu strany[4][5] a vo februári 2026 stranu premenoval na Konzervatívci – Kresťanská únia.[6]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi, na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1]

Od roku 1994 podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže.[7] V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. 21. novembra 1998 sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom Starom Meste.[1]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku SR. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári 2012, nakoľko mal podľa spisu Gorila patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.[8]

V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.[1]

Poslanec SME RODINA

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.[9]

Kandidatúra na prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

Na tlačovej konferencii 31. mája 2018 ohlásil spoločne s predsedom hnutia SME RODINA Borisom Kollárom svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[10] 11. augusta 2018 ohlásil vyzbieranie 15 000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.[11]

Minister práce

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po parlamentných voľbách v marci 2020, keď na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.[12]

Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.[12]

Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina 15. marca 2021 oznámil svoju demisiu na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.[13] Toto gesto adresoval koaličným partnerov.[14] Prezidentka Zuzana Čaputová prijala Krajniakovu demisiu 17. marca 2021 a funkciou dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala.[2] Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec 18. marca 2021.[15] Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera.

Aktivity v konzervatívnom prostredí

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 založil internetový portál Konzervatívny výber (KV), ktorý sám aj vydával a portál sa prezentoval ako konzervatívne médium.[16][17] Prvým šéfredaktorom bol Peter Pčolinský,[17][16] ktorého v lete 2016 nahradil Karol Zimmer, pričom v novembri 2016 sa stal šéfredaktorom Juraj Poláček, pod ktorého vedením sa KV podľa portálu O médiách dostal na úroveň konšpiračných a proruských webov a podľa ďalších médií šíril dezinformačný obsah.[18][17][19]

V apríli 2021 vystúpil ako jeden z hlavných rečníkov na online konferencii k Ženevskej konsenzuálnej deklarácii, ktorú organizoval poľský inštitút Ordo Iuris.[20][21][22] Konferencia sa venovala medzinárodnej iniciatíve odmietajúcej potrat ako ľudské právo a boju proti tzv. „gender ideológii“.[20][21] Vo svojom prejave Krajniak zdôraznil, že stredná Európa by mala prispieť k ochrane tradičných hodnôt a „zachrániť Západ pred liberalizmom“.[20][23] Medzi účastníkmi konferencie boli politici a aktivisti ako Anna Záborská, Stjepo Bartulica, Lola Veralde, Paweł Jabłoński či Tymoteusz Zych.[21][22][23] Ordo Iuris je podľa investigatívnych médií kľúčovou organizáciou v medzinárodnej sieti, ktorá prostredníctvom platformy Agenda Europe a prepojení s globálnou štruktúrou Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) koordinuje kampane najmä proti reprodukčným právam žien a právam LGBT osôb.[24][25][26] Zároveň spolupracuje s organizáciami ako Heritage Foundation a think tankmi napojenými na vládu Viktora Orbána, najmä Mathias Corvinus Collegium, Center for Fundamental Rights a Danube Institute, na projekte The Great Reset, ktorý investigatívne médiá charakterizujú ako snahu nahradiť súčasný model liberálnej demokracie a európskej integrácie iliberálnym poriadkom založeným na národnom konzervativizme a kresťanskom tradicionalizme.[27][28][29][30]

V septembri 2021 sa zúčastnil na štvrtom ročníku Budapeštianskeho demografického summitu organizovaného vládou Viktora Orbána.[31][32][33][34] V paneli venovanom stratégiám v oblasti demografie a rodinných politík predstavil prorodinné opatrenia vlády, v ktorej bol v tom čase ministrom práce.[31][32] V príspevku vyhlásil, že rozvoj krajín vidí v podpore rodín, a nie v dovážaní pracovnej sily zo zahraničia.[31][32] Na summite vystúpili aj ďalší politici ako Viktor Orbán, Aleksandar Vučić, Milorad Dodik, Katalin Nováková, Andrej Babiš, Marion Maréchal či Erik Zemmour.[35][36][37]

Milan Krajniak počas vystúpenia na konferencii CPAC Hungary 2023.
Milan Krajniak počas vystúpenia na konferencii CPAC Hungary 2023.

V máji 2023 bol rečníkom na CPAC Hungary v Budapešti. CPAC Hungary organizoval Center for Fundamental Rights v spolupráci s americkým American Conservative Union (ACU).[38][39][40] Podujatie bolo niektorými médiami charakterizované ako medzinárodná platforma na spojenie konzervatívnych a krajne pravicových politikov vrátane Viktora Orbána, ktorý tu otvorene útočil na „woke kultúru“, migráciu a práva LGBT osôb.[41][42] Na podujatí okrem Krajniaka vystúpili politici a osobnosti ako Viktor Orbán, Herbert Kickl, Tucker Carlson, Andrej Babiš, Václav Klaus, Eduardo Bolsonaro, Steve Bannon, Péter Szijjártó, Judit Vargová, Eva Vlaardingerbroeková či Jack Posobiec.[43][44]

Krajniak sa dlhodobo zúčastňuje aj konferencií a diskusií organizovaných Spoločenstvom Ladislava Hanusa (SLH) a Inštitútom Ladislava Hanusa (ILH).[45] V marci 2025 sa zúčastnil fóra s názvom Hrádza proti progresivizmu na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku, v ktorom spolu s Jánom Podmanickým (SMER-SD), Viliamom Karasom (KDH) a Rastislavom Krátkym (Hnutie Slovensko) analyzoval možnosti spolupráce na konzervatívnych návrhoch v Národnej rade.[46] V júni 2025 na Bratislavských Hanusových dňoch vystúpil v paneli venovanom novele Ústavy Slovenskej republiky, kde spoločne s Romanom Michelkom (SNS), Viliamom Karasom (KDH) a Rastislavom Krátkym (Hnutie Slovensko) diskutoval o potrebe ústavných zmien a o možnostiach prekročenia koalično-opozičného súperenia pri hodnotových témach a v paneli Do tankoch na Budapešť! spoločne s Jaroslavom Daniškom, Lászlóm Gubíkom (Maďarská aliancia) a Szilárdom Somogyim (SaS) diskutoval o slovensko-maďarských vzťahoch.[47][48][49] V novembri 2025 vystúpil na Konzervatívnom summite 2025, kde v paneli s názvom Dopad Green Dealu a ETS2 na rodiny a ekonomiku spoločne s Gabrielou Sedláčkovou (Motoristé Sobě) a Ľudovítom Gogom (Sme rodina) diskutoval o vplyve európskej klimatickej politiky na slovenské rodiny a ekonomiku.[50][51] V júni 2026 vystúpil na Bratislavských Hanusových dňoch, kde v paneli s Jánom Podmanickým (SMER-SD), Lászlóm Gubíkom (Maďarská aliancia), Igorom Matovičom (Hnutie Slovensko) a Milanom Majerským (KDH) diskutoval o strednodobej vízii konzervatívnej politiky na Slovensku a vytvorení spoločného politického bloku.[52][53][54]

V roku 2025 sa Milan Krajniak stal členom petičného výboru iniciatívy Stop ETS, ktorej hlavným iniciátorom bol Igor Koso a ktorá bojuje proti rozšíreniu systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS2) a varuje pred vznikom „zelenej chudoby“.[55][56] Táto iniciatíva bola propagovaná najmä médiami[57] šíriacimi problémový obsah, ako sú Marker,[58] Hlavné Správy,[59] eReport,[60] 40Plus,[61] Štandard[62] či ODZnova.[63] Medzi členov petičného výboru patria aj Tomáš Kováčik, Karol Zimmer, Marek Novák, Jozef Filko či Adam Bátovský.[56]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998 som sa oženil s Andreou Krajniakovou a majú spolu dcéru Zuzanu.[64] Jeho prastrýko bol Ernest Otto.[65]

Publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Úspešní politici slovenských dejín. [Pezinok] : Renesans, 2012. 103 s. ISBN 978-80-89402-57-1.
  • Doktrína štátu : národ orlov alebo národ sluhov?. [Pezinok] : Renesans, 2012. 155 s. ISBN 978-80-89402-56-4.
  • Banda zlodejov : šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2015. 187 s. ISBN 978-80-972126-0-5.
  • Prognóza je dobrá : 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2024. 217 s. ISBN 978-80-972126-1-2.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 O mne [online]. Milan Krajniak, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
  2. 1 2 TASR. Prezidentka prijala demisiu ministra práce, rezort dočasne povedie Doležal. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-17. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ TAKÁČ, Adam. Milan Krajniak povedie kandidátku KÚ do eurovolieb : Nebudeme podržtaškou Bruselu, progresívcom ani Ficovej vláde, vyhlásil. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-02-27. Dostupné online [cit. 2024-11-13]. ISSN 1336-720X.
  4. ↑ Kresťanská únia In: Kresťanská únia. In: Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2024-11-13]. Dostupné online.
  5. ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Milan Krajniak na čele KÚ Čo prinesie nový predseda Kresťanskej únie, ktorý nahradil Annu Záborskú?. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-10-29. Dostupné online [cit. 2024-11-13]. ISSN 1336-720X.
  6. ↑ TASR. Kresťanská únia mení svoj názov, po novom sa volá Konzervatívci – Kresťanská únia. SME (Bratislava: Petit Press), 2026-02-26. Dostupné online [cit. 2026-09-25]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ BUČKULIAK, Ján; JURČIŠIN, Miroslav; SEDROVIČOVÁ, Blažena. Občiansko-demokratická mládež : 1991 – 2011 [online]. Bratislava: Občiansko-demokratická mládež, 2011, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  8. ↑ SITA; TASR. Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-13. Dostupné online [cit. 2019-10-18]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Bc. Milan Krajniak [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
  10. ↑ DEBNÁR, Ján. Milan Krajniak bude kandidovať za prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
  11. ↑ Milan Krajniak získal podpisy pre svoju prezidentskú kandidatúru. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-11. Dostupné online [cit. 2018-08-11].
  12. 1 2 Chcel reformovať, nakoniec odstúpil. Aký bol Krajniakov rok na ministerstve práce? [online]. Pravda.sk, 2021-03-16, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  13. ↑ kl. Milan Krajniak nečakane podáva demisiu, končí ako minister. Vráti sa do parlamentu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-03-15. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-1996.
  14. ↑ HOPKOVÁ, Denisa; RUDOLFOVÁ, Petra. Prezidentka prijala Krajniakovu demisiu. Rezort bude dočasne riadiť Andrej Doležal [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  15. ↑ TASR. Poslanci pokračujú v rokovaní, do pléna sa vracia exminister Krajniak [online]. Bratislava: TASR, 2021-03-18, [cit. 2021-03-21]. Dostupné online.
  16. 1 2 KERNOVÁ, Miroslava. Vznikol ďalší denník. Založil ho Posledný križiak [online]. Omediach.com, 2015-04-15, [cit. 2026-07-03]. Dostupné online.
  17. 1 2 3 KERNOVÁ, Miroslava. Medzi Konzervatívnym výberom, Medzičasom a Slobodným vysielačom nie je rozdiel [online]. Bratislava: omediach.com, 2026-07-02, [cit. 2026-07-03]. Dostupné online.
  18. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Konzervatívny výber nečakane skončil [online]. Omediach.com, 2017-03-14, [cit. 2026-07-03]. Dostupné online.
  19. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Dezinfoweb Hlavný denník museli škrtnúť zo zoznamu Konšpirátori.sk, taktika Čarnogurského mladšieho na súde uspela. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-13. Dostupné online [cit. 2026-07-03]. ISSN 1339-844X.
  20. 1 2 3 CIOBANU, Claudia; GOSLING, Tim; INOTAI, Edit. V4 ‘Family Declaration’ Seen as Vehicle for Social Conservative Drive in EU [online]. Balkan Insight, 2021-06-02, [cit. 2026-07-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. 1 2 3 DANIŠKOVÁ, Katarína. HFI - GENEVA CONSENSUS DECLARATION, Intermarium Regional Conference [online]. Human rights and Family policy Institute, 2021-05-20, [cit. 2026-07-13]. Dostupné online.
  22. 1 2 Geneva Consensus Declaration Intermarium Regional Conference [online]. Ordo Iuris, 2021-04-14, [cit. 2026-07-13]. Dostupné online. Archivované 2021-12-03 z originálu. (po anglicky)
  23. 1 2 Geneva Consensus Declaration. Intermarium Regional Conference [online]. Ordo Iuris, 2021-04-29, [cit. 2026-07-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ CIOBANU, Claudia. Ordo Iuris: The Ultra-Conservative Organisation Transforming Poland | Reporting Democracy [online]. Balkan Insight, 2021-06-22, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ DATTA, Neil. Modern-Day Crusaders in Europe. Tradition, Family and Property: Analysis of a Transnational, Ultra-Conservative, Catholic-Inspired Influence Network. Političke perspektive, 2019-05-23, roč. 8, čís. 3, s. 69–105. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. DOI: 10.20901/pp.8.3.03. (po anglicky)
  26. ↑ SUCHANOW, Klementyna. To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze. Warszawa : Wydawnictwo Agora, 2020. OCLC: 1148470551. Dostupné online. ISBN 978-83-268-2929-1. (po poľsky)
  27. ↑ PANYI, Szabolcs. Renaming the EU, Dismantling the Commission: Polish, Hungarian Illiberals Seek U.S. Backing [online]. VSquare, 2025-03-09, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ NORDSTORM, Louise. In the name of the family: Yes, Europe could be headed for a ‘Project 2025’ too [online]. France 24, 2025-03-21, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ MUNÁRRIZ, Ángel. The Great Reset: The far right’s detailed plan to dismantle the EU [online]. EL PAÍS English, 2025-06-14, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ MIERZYŃSKA, Anna. Ordo Iuris i ludzie Orbána chcą rękoma Trumpa zdemontować UE. Kto naprawdę za tym stoi? [online]. oko.press, 2025-03-26, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po poľsky)
  31. 1 2 3 TASR. Krajniak v Budapešti: V ochrane postavenia rodiny nie je Slovensko samo. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-09-24. Dostupné online [cit. 2026-07-14].
  32. 1 2 3 Krajniak v Budapešti o demografii: Dovoz ľudí zo zahraničia nie je riešenie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR). Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 1336-197X.
  33. ↑ MARTUSCELLI, Carlo. Hungary’s Orbán calls for less climate panic, more babies [online]. POLITICO, 2023-09-15, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ ANTONI, Rita; BARI, Bence L.; UDVARI, Orsolya. ‘In the Name of the Family’: Conference Report on the Budapest Demographic Summit [online]. Review of Democracy, 2021-11-24, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ 4th Budapest Demographic Summit to Host Nearly 70 Speakers [online]. Hungary Today, 2021-09-02, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ The Budapest Demographic Summit brings together leaders of 5 governments and commits to the family as the key to sustainability [online]. Political Network for Values, 2021-10-07, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ POVAŽAN, Michal. Čo sa podarilo Maďarom na Demografickom summite v Budapešti. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 2021-09-27. Dostupné online [cit. 2026-07-14].
  38. ↑ Kezdődik a CPAC Hungary - Budapest lett a konzervatív világ fővárosa. Orbán, Krajniak, Babiš is felszólal [online]. Körkép, 2023-05-04, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po maďarsky)
  39. ↑ ATTILA, Papp. Ismét megszervezik a budapesti CPAC-et, Milan Krajniak is tart majd előadást. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-05-02. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 1339-844X. Archivované 2026-07-14 z originálu.
  40. ↑ SILVERMAN, Grant. Rallying the Troops: CPAC and the International Far Right [online]. Illiberalism, 2025-12-23, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ HEILBRUNN, Jacob. I Was Banned From Entering CPAC Hungary’s ‘Woke Free Zone’ [online]. POLITICO, 2023-05-06, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ GARAMVOLGYI, Flora. Rightwingers praise free speech at CPAC Hungary – then eject Guardian journalist. The Guardian, 2023-05-05. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  43. ↑ LOSONCZI, Márton. CPAC Hungary About to Kick Off With Illustrious Speakers [online]. 2023-05-03, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ CPAC Hungary 2023 speaker's guide [online]. Center for Fundamental Rights, 2026, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Milan Krajniak [online]. Hanusove dni, 2026-10-13, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  46. ↑ Konzervatívne fórum: Hrádza proti progresivizmu na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku [online]. Inviton, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  47. ↑ Konzervatívne fórum: Novela ústavy [online]. Hanusove dni, 2026-10-13, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  48. ↑ Konzervatívne fórum na BHD2025: novela Ústavy | Vstupenky, predpredaj [online]. Inviton, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  49. ↑ Do tankoch na Budapešť! [online]. Hanusove dni, 2026-10-13, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  50. ↑ Konzervatívny summit 2025 [online]. Inštitút Ladislava Hanusa, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  51. ↑ MUZIKANTOVÁ, Lenka. Volby 2025: V Praze zažívám agresivní útoky pravidelně, řiká poslankyně Motoristů [online]. iDNES.cz, 2025-10-07, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online. (po česky)
  52. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Matovič ani Majerský úplne neodmietli nápad na spoločný konzervatívny blok. Denník N (Bratislava: N Press), 2026-06-12. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 1339-844X.
  53. ↑ KEKELÁK, Lukáš. Konzervatívci pred voľbami Krajniak chce koalíciu s KDH, s Matovičom aj s Gubíkom. Majerský si to vie predstaviť. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2026-06-12. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 1336-720X.
  54. ↑ Konzervatívne Fórum: Konzervatívci po voľbách [online]. Hanusove dni, 2026-10-13, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  55. ↑ POTOCKÝ, Erik. Organizátor petície proti ETS 2 Náklady pre domácnosti môžu stúpnuť o tisíce eur, emisné povolenky vedú Európu k chudobe. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-11-25. Dostupné online [cit. 2026-07-14]. ISSN 1336-720X.
  56. 1 2 Petičný výbor [online]. StopETS, 2026-06-04, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  57. ↑ Články [online]. StopETS, 2026-03-20, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  58. ↑ marker.sk (7.1) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  59. ↑ HAJDU, Dominika; ŽUGECOVÁ, Aneta. Hlavné správy (8.5) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, rev. 2025-08-23, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  60. ↑ HVORECKÝ, Michal; ŽUGECOVÁ, Aneta. ereport.sk (7) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, rev. 2024-11-26, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  61. ↑ RUDNAY, Maroš; ŽUGECOVÁ, Aneta. 40plus.sk (7.7) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  62. ↑ HARDOŠ, Pavol. standard.sk (6.9) [online]. konspiratori.sk, rev. 2025-04-02, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  63. ↑ 40plus.sk (7.7) [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2026-07-14]. Dostupné online.
  64. ↑ KRAJNIAK, Milan. Milan Krajniak [online]. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, [cit. 2026-09-25]. Dostupné online.
  65. ↑ KRAJNIAK, Milan. Som slovenský katolík a odmietam katolícku vinu za vojnové zločiny [online]. poslednykriziak.sk, 2016-05-03, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Krajniak&oldid=8373730“