Yaya Touré
| Yaya Touré | |||
|---|---|---|---|
.jpg) | |||
| Osobné údaje | |||
| Celé meno | Gnégnéri Yaya Touré | ||
| Dátum narodenia | 13. máj 1983 (43 rokov) | ||
| Miesto narodenia | Bouaké, Pobrežie Slonoviny | ||
| Výška | 188 cm | ||
| Pozícia | záložník | ||
| Mládežnícke kluby | |||
| 1996 – 2001 | ASEC Mimosas | ||
| Seniorské kluby1 | |||
| Roky | Kluby | Zps (Gly) | |
| 2001 – 2003 2003 – 2005 2005 – 2006 2006 – 2007 2007 – 2010 2010 – 2018 2018 2019 |
KSK Beveren Metalurh Doneck Olympiakos FC AS Monaco FC Barcelona Manchester City FC Olympiakos FC Qingdao Huanghai |
70 (3) 33 (3) 20 (3) 27 (5) 74 (4) 230 (62) 2 (0) 14 (2) | |
| Národné mužstvo | |||
| 2004 – 2015 | Pobrežie Slonoviny | 101 (19) | |
| Tréner mužstiev | |||
| 2021 2021 2021 – 2022 2022 – 2023 2023 2023 – 2024 2025 – 2026 2026 – |
Olimpik Doneck (asistent) Achmat Groznyj (asistent) Tottenham Hotspur (akadémia) Tottenham Hotspur U16 Standard Liège (asistent) Saudská Arábia (asistent) ŠK Slovan Bratislava | ||
|
1 Zápasy a góly za profesionálny klub . | |||
Yaya Touré, celým menom Gnégnéri Yaya Touré (* 13. máj 1983, Bouaké, Pobrežie Slonoviny) je bývalý futbalista z Pobrežia Slonoviny a futbalový tréner. V súčasnosti je tréner Slovana Bratislava. Počas hráčskej kariéry pôsobil na pozícii stredného záložníka v kluboch FC Barcelona a Manchester City. S Barcelonou získal dva tituly v La Lige, Ligu majstrov UEFA, Copa del Rey, Superpohár UEFA, Majstrovstvá sveta klubov a Španielsky superpohár.[1] V drese Manchestru City odohral v rokoch 2010 až 2018 celkovo 292 zápasov a strelil 81 gólov.[2]
Za reprezentáciu Pobrežia Slonoviny nastupoval v rokoch 2004 až 2015 a zúčastnil sa majstrovstiev sveta v rokoch 2006, 2010 a 2014. S reprezentáciou získal v roku 2015 titul na Africkom pohári národov.[3] V rokoch 2011, 2012, 2013 a 2014 získal ocenenie Africký futbalista roka.[4]
Po ukončení hráčskej kariéry sa začal venovať trénovaniu. Pôsobil v mládežníckych štruktúrach Tottenhamu Hotspur a ako asistent trénera v niekoľkých kluboch a pri reprezentácii Saudskej Arábie. V júni 2026 sa stal hlavným trénerom ŠK Slovan Bratislava, s ktorým podpísal trojročnú zmluvu.[5]
Mládež a začiatky kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Yaya Touré začal svoju futbalovú kariéru v roku 1996 v akadémii ASEC Mimosas v Abidjane, keď mal 13 rokov. V mládežníckych kategóriách pôsobil pôvodne ako útočník, neskôr sa začal profilovať ako záložník.[6]
V roku 2001 ako osemnásťročný odišiel z Pobrežia Slonoviny do Belgicka, kde sa stal hráčom KSK Beveren. V klube pôsobil do roku 2003 a následne prestúpil do ukrajinského Metalurh Doneck.[7]
Metalurh Doneck
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2003 Touré prestúpil z belgického KSK Beveren do ukrajinského klubu Metalurh Doneck. V Donecku pôsobil dve sezóny a postupne sa začal etablovať ako stredný až defenzívny záložník. V sezóne 2003/2004 nastúpil v ukrajinskej lige do 11 zápasov a strelil jeden gól. V nasledujúcej sezóne odohral 22 ligových zápasov a strelil dva góly. Celkovo za Metalurh Doneck nastúpil v ligových súťažiach na 33 zápasov a zaznamenal tri góly.[6][8]
Počas pôsobenia v Donecku sa zároveň dostal do povedomia zahraničných klubov. V roku 2003 absolvoval skúšku v Arsenale, kde sa predstavil aj v prípravnom zápase proti Barnetu, k prestupu však napokon nedošlo pre administratívne problémy.[8]
V auguste 2004 debutoval v európskych klubových súťažiach, keď nastúpil v Pohári UEFA proti moldavskému Šeriffu Tiraspol. Metalurh zápas vyhral 3:0 a Touré sa na víťazstve podieľal asistenciou.[8]
Olympiakos
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2005 Touré prestúpil do gréckeho Olympiakosu. V sezóne 2005/2006 odohral 20 ligových zápasov a strelil tri góly. V európskych súťažiach nastúpil v šiestich zápasoch Ligy majstrov UEFA.[6]
S Olympiakosom získal v sezóne 2005/2006 grécky ligový titul aj Grécky pohár. Jeho výkony v jedinej sezóne v Grécku mu pomohli zaujať kluby z popredných európskych líg.[9]
AS Monaco
[upraviť | upraviť zdroj]V auguste 2006 Touré prestúpil do AS Monaka pôsobiaceho vo Ligue 1. V sezóne 2006/2007 nastúpil v 27 ligových zápasoch a strelil päť gólov. Celkovo vo všetkých súťažiach odohral za Monaco 28 zápasov a zaznamenal päť gólov.[6]
Počas sezóny sa spočiatku ťažšie presadzoval na svojej pozícii, no po príchode trénera Laurenta Banideho dostal väčší priestor a stal sa dôležitou súčasťou stredu poľa. Jeho výkony v druhej polovici sezóny prispeli k tomu, že Monaco sa vzdialilo od zostupových priečok.[10]
Po jedinej sezóne v Monaku nasledoval v roku 2007 prestup do FC Barcelona, čím Touré získal angažmán v jednom z najvýznamnejších európskych klubov.[11]
FC Barcelona
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V roku 2007 Touré prestúpil z Monaka do FC Barcelona. V katalánskom klube podpísal štvorročnú zmluvu a stal sa súčasťou tímu vedeného trénerom Frankom Rijkaardom.[11]
V sezóne 2007/2008 odohral za Barcelonu 38 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil dva góly. V ďalšej sezóne pod vedením nového trénera Pepom Guardiolom sa stal súčasťou mužstva, ktoré získalo španielsky ligový titul, Copa del Rey a Ligu majstrov UEFA. Barcelona tým získala prvú treble v klubovej histórii.[11][12]
V sezóne 2009/2010 pokračował Touré v Barcelone, s ktorou získal ďalšie trofeje. Klub vyhral Španielsky superpohár, Superpohár UEFA a Majstrovstvá sveta klubov.[11]
Počas troch sezón odohral Touré za Barcelonu podľa klubových štatistík 118 oficiálnych zápasov a strelil šesť gólov. Vo všetkých zápasoch vrátane neoficiálnych stretnutí nastúpil na 137 zápasov a zaznamenal osem gólov.[11]
V lete 2010 z Barcelony odišiel a prestúpil do Manchesteru City.
Manchester City
[upraviť | upraviť zdroj]V júli 2010 Touré prestúpil do Manchestru City za prestupovú sumu približne 24 miliónov libier. V klube sa stretol so svojím starším bratom Kolom Tourém, ktorý už v Manchestri City pôsobil. Touré dostal dres s číslom 42.[6]
2010/2011: prvá sezóna a FA Cup
[upraviť | upraviť zdroj]Touré sa v Manchestri City rýchlo zaradil medzi kľúčových hráčov. V sezóne 2010/2011 nastúpil vo všetkých súťažiach na 51 zápasov a strelil 12 gólov.[13]
V FA Cupe patril medzi rozhodujúcich hráčov City. V semifinále proti Manchesteru United strelil jediný gól zápasu a zabezpečil postup do finále. Vo finále proti Stoke City opäť rozhodol jediným gólom, keď v 74. minúte zabezpečil víťazstvo 1:0.[13][14]
Víťazstvo v FA Cupe znamenalo pre Manchester City prvú významnú trofej od roku 1976.[13]
2011/2012: prvý titul v Premier League
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2011/2012 Touré potvrdil svoje postavenie jedného z najdôležitejších hráčov tímu. Manchester City získal Premier League po prvýkrát od roku 1968, pričom Touré patril medzi kľúčových hráčov mužstva.[6]
V závere sezóny odohral významnú úlohu aj v boji o titul. V predposlednom ligovom zápase proti Newcastle United strelil oba góly pri víťazstve 2:0, ktorým City získalo dôležitú výhodu v záverečnom boji o prvenstvo.[15]
2012 – 2014: etablovanie medzi lídrov tímu
[upraviť | upraviť zdroj]
Touré zostal jedným z lídrov Manchestru City aj v nasledujúcich sezónach. V sezóne 2013/2014 dosiahol jednu zo svojich najlepších streleckých bilancií, keď vo všetkých súťažiach zaznamenal 24 gólov. City v tejto sezóne získalo ďalší titul v Premier League a Ligový pohár.[16]
Vo finále Ligového pohára proti Sunderlandu v roku 2014 strelil jeden z gólov pri víťazstve 3:1.[16]
2014 – 2016
[upraviť | upraviť zdroj]V ďalších sezónach Touré pokračoval medzi najvýraznejšími hráčmi Manchestru City. V roku 2016 získal s klubom ďalší Ligový pohár. Vo finále proti Liverpoolu premenil rozhodujúcu penaltu v rozstrele.[16]
2016 – 2018: posledné sezóny
[upraviť | upraviť zdroj]Po príchode Pepа Guardiolu do Manchestru City v roku 2016 sa Tourého úloha v mužstve postupne menila. Napriek tomu zostal súčasťou tímu až do konca sezóny 2017/2018.[6]
V máji 2018 Manchester City oznámil, že Touré po ôsmich rokoch klub opustí. Za City odohral podľa klubových štatistík 292 zápasov a strelil 81 gólov.[6]
Počas pôsobenia v Manchestri City získal tri tituly Premier League, jeden FA Cup a dva Ligové poháre.[16]
Manchester City jeho pôsobenie označil za jednu z významných kapitol klubovej histórie a Touré sa zaradil medzi najvýraznejších hráčov obdobia, v ktorom klub získal svoje prvé významné trofeje po desaťročiach.[16]
Návrat do Olympiakosu
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode z Manchestru City Touré zostal niekoľko mesiacov bez klubu. V septembri 2018 sa vrátil do Olympiakosu, za ktorý už predtým pôsobil v sezóne 2005/2006.[17]
Návrat však trval iba niekoľko mesiacov. V decembri 2018 Touré a Olympiakos po vzájomnej dohode ukončili spoluprácu.[18]
Qingdao Huanghai a koniec hráčskej kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]V júli 2019 Touré podpísal zmluvu s čínskym klubom Qingdao Huanghai, ktorý v tom čase pôsobil v druhej najvyššej čínskej súťaži. Pre Tourého išlo o prvé pôsobenie v Číne.[19]
V sezóne 2019 pomohol Qingdao Huanghai k víťazstvu v druhej čínskej lige a k postupu do najvyššej čínskej súťaže. Za klub nastúpil v 14 ligových zápasoch a strelil dva góly.[19]
Po skončení sezóny Touré ukončil profesionálnu hráčsku kariéru. Ako dátum ukončenia kariéry sa uvádza január 2020, pričom jeho posledným klubom bol Qingdao Huanghai.[20]
Po ukončení hráčskej kariéry sa Touré začal venovať trénerskej práci.
Reprezentačná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky a majstrovstvá sveta 2006
[upraviť | upraviť zdroj]Touré debutoval za reprezentáciu Pobrežia Slonoviny 28. apríla 2004 v prípravnom zápase proti Guinei, ktorý Pobrežie Slonoviny vyhralo 4:2. Krátko nato nastúpil aj vo svojom prvom súťažnom zápase, keď odohral kvalifikačné stretnutie majstrovstiev sveta 2006 proti Egyptu.[21]
V roku 2006 sa Pobrežie Slonoviny prvýkrát v histórii kvalifikovalo na majstrovstvá sveta. Touré nastúpil vo všetkých troch zápasoch skupinovej fázy na turnaji v Nemecku. Reprezentácia síce nepostúpila do vyraďovacej fázy, no Touré sa zaradil medzi jej pravidelných hráčov.[21]
V tom istom roku nastúpil aj na Africkom pohári národov 2006, kde Pobrežie Slonoviny postúpilo až do finále. Touré v skupinovej fáze strelil rozhodujúci gól pri víťazstve 2:1 nad Líbyou. Vo finále však Pobrežie Slonoviny podľahlo domácemu majstrovstiev sveta 2006 proti Egyptu po penaltovom rozstrele.[21]
Majstrovstvá sveta 2010 a 2012
[upraviť | upraviť zdroj]Touré bol súčasťou reprezentácie aj na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike. Nastúpil vo všetkých troch zápasoch skupiny a 20. júna 2010 strelil úvodný gól pri víťazstve 3:0 nad Severnou Kóreou. Pobrežie Slonoviny však napriek štyrom získaným bodom nepostúpilo zo skupiny.[21]
Na Africkom pohári národov 2012 sa Pobrežie Slonoviny opäť dostalo do finále. V ňom však po bezgólovej remíze prehralo so Zambiou 7:8 na pokutové kopy. Touré patril medzi pravidelných členov základnej zostavy reprezentácie aj počas tohto turnaja.[21]
Africký pohár národov 2013 a majstrovstvá sveta 2014
[upraviť | upraviť zdroj]Na Africkom pohári národov 2013 Touré skóroval v zápasoch proti Togu a Tunisku. Pobrežie Slonoviny však vo štvrťfinále podľahlo Nigérii.[21]
V roku 2014 sa Touré zúčastnil svojich tretích majstrovstiev sveta. Pred turnajom bol po odchode Didiera Drogbu vymenovaný za kapitána reprezentácie. Na turnaji nastúpil vo všetkých troch zápasoch skupinovej fázy vrátane úvodného stretnutia proti Japonsku, ktoré Pobrežie Slonoviny vyhralo 2:1.[21]
Dňa 19. novembra 2014 Touré nastúpil v kvalifikačnom zápase proti Kamerunu a dosiahol svoje 100. reprezentačné vystúpenie.[21]
Africký pohár národov 2015
[upraviť | upraviť zdroj]
Na Africkom pohári národov 2015 Touré ako kapitán doviedol Pobrežie Slonoviny k druhému titulu v histórii krajiny. V semifinále proti Konžskej demokratickej republike strelil prvý gól pri víťazstve 3:1.[21]
Vo finále proti Ghane po bezgólovom predĺžení rozhodol o víťazovi až penaltový rozstrel, ktorý Pobrežie Slonoviny vyhralo 9:8. Touré bol kapitánom víťazného tímu a získal svoj prvý titul na Africkom pohári národov.[21]
Pobrežie Slonoviny tým získalo prvý titul na turnaji od roku 1992. Touré bol zároveň zaradený do CAF tímu turnaja.[21]
Reprezentačné štatistiky a koniec kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Touré reprezentoval Pobrežie Slonoviny v rokoch 2004 až 2015. Zúčastnil sa troch majstrovstiev sveta (2006, 2010 a 2014) a šiestich ročníkov Afrického pohára národov (2006, 2008, 2010, 2012, 2013 a 2015).[22]
Celkovo za reprezentaciju odohral podľa evidencie RSSSF **101 zápasov a strelil 19 gólov**.[23]
V septembri 2016 Touré oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry. V decembri 2017 však oznámil, že je opäť k dispozícii pre prípadnú nomináciu do reprezentácie.[22][21]
Trénerská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Po ukončení hráčskej kariéry sa Touré začal pripravovať na pôsobenie vo futbalovom trénerstve. Ešte pred svojimi prvými oficiálnymi trénerskými angažmánmi získaval skúsenosti v Anglicku. Krátko trénoval s hráčmi Leyton Orient a začiatkom roka 2021 spolupracoval aj s Queens Park Rangers pod vedením Chrisa Ramseyho.[24][25]
Dňa 10. februára 2021 sa Touré stal asistentom trénera ukrajinského klubu Olimpik Doneck. V klube pôsobil do júna 2021 a pracoval v realizačných tímoch Jurija Kalitvinceva, Romana Sanžara a Ihora Klymovského.[24]
V júli 2021 sa presunul do Achmatu Groznyj, kde pôsobil ako asistent trénera Andreja Talalajeva. V klube zotrval do decembra 2021.[24]
Tottenham Hotspur
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom roka 2021 začal Touré pôsobiť v akadémii Tottenhamu Hotspur, spočiatku v neoficiálnej pozícii, pričom spolupracoval s trénermi akadémie a zároveň si dokončoval potrebné trénerské vzdelanie. Pracoval najmä s mládežníckym tímom do 18 rokov.[26]
V lete 2022 získal UEFA licenciu A a Tottenham následne potvrdil jeho prijatie do akadémie na plný úväzok. Touré dostal vlastnú vekovú kategóriu, ktorú mal trénovať.[27]
V sezóne 2022/2023 pôsobil ako tréner mládežníckeho tímu Tottenhamu. Podľa evidencie jeho trénerskej kariéry išlo o jeho prvé pôsobenie v pozícii hlavného trénera tímu.[24]
Standard Liège
[upraviť | upraviť zdroj]V júni 2023 sa Touré stal asistentom trénera Standardu Liège. V realizačnom tíme hlavného trénera Carla Hoefkensa pôsobil ako druhý asistent trénera (T2).[28]
V Standardi pôsobil približne štyri mesiace. V novembri 2023 klub oznámil, že Touré opúšťa realizačný tím a pripojí sa k reprezentácii Saudskej Arábie.[29]
Saudská Arábia
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 3. novembra 2023 Saudská futbalová federácia oznámila, že Touré sa stal prvým asistentom hlavného trénera Roberta Manciniho pri reprezentácii Saudskej Arábie. Mancini si jeho zaradenie do realizačného tímu osobne vyžiadal.[30]
Touré sa tak opäť stretol s Robertom Mancinim, ktorý bol jeho trénerom v Manchestri City v rokoch 2010 až 2013.[29]
Pri reprezentácii Saudskej Arábie pôsobil do októbra 2024. Podľa evidencie jeho trénerskej kariéry bol počas tohto obdobia asistentom Manciniho v 14 zápasoch.[24]
ŠK Slovan Bratislava
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 13. júna 2026 sa Touré stal hlavným trénerom ŠK Slovan Bratislava. So slovenským klubom podpísal trojročnú zmluvu. Pre Tourého išlo o prvé pôsobenie v pozícii hlavného trénera seniorského tímu.[31]
Touré nahradil Vladimíra Weissa staršieho, ktorý po skončení sezóny 2025/2026 prevzal funkciu hlavného trénera slovenskej reprezentácie.[31]
Súčasťou jeho realizačného tímu sa stali Darren O'Dea a Serge Costa.[32]
Cesta do Ligy majstrov
[upraviť | upraviť zdroj]Slovan pod Tourého vedením začal svoju cestu do Ligy majstrov UEFA v prvom kvalifikačnom kole proti gruzínskemu Iberia 1999. Po víťazstve 2:0 v prvom zápase a remíze 1:1 v odvete postúpil celkovým skóre 3:1.[33]
V druhom kvalifikačnom kole Slovan vyradil švédsky Mjällby. Po víťazstvách 1:0 doma a 2:0 vonku postúpil do tretieho kvalifikačného kola.[33]
V treťom kvalifikačnom kole sa Slovan stretol so slovinským NK Celje. Prvý zápas v Bratislave sa skončil remízou 1:1. V odvete v Celje Slovan zvíťazil po predĺžení 2:1 gólom Cristiana Martíneza v 100. minúte a po celkovom víťazstve 3:2 postúpil do play-off.[34]
Tým sa Touré stal prvým africkým trénerom v histórii, ktorý viedol mužstvo do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA. Pred ním sa do hlavnej fázy cez kvalifikáciu dostal nigérijský tréner Ndubuisi Egbo s KF Tiranou v roku 2020, jeho mužstvo však vypadlo v kvalifikačných kolách a do skupinovej fázy nepostúpilo.[35]
V ligovej fáze sa Slovan stretol okrem iných s Parížom Saint-Germain. Pre Tourého išlo o prvé vystúpenie v hlavnej fáze Ligy majstrov v pozícii trénera.[33]
Liga majstrov
[upraviť | upraviť zdroj]Po úspešnom play-off proti NK Celje sa Slovan pod Tourého vedením kvalifikoval do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA. Pre klub išlo o návrat do hlavnej fázy súťaže po dvoch rokoch.[33]
Prvý zápas
[upraviť | upraviť zdroj]Slovan odohral svoj prvý zápas v ligovej fáze 9. septembra 2026 na ihrisku úradujúceho víťaza súťaže Paríža Saint-Germain. Francúzsky klub zvíťazil 6:1. Za PSG sa dvakrát presadil Ousmane Dembélé, Ferran Torres strelil tri góly a jeden gól pridal Fabián Ruiz. Jediný gól Slovana zaznamenal v 59. minúte Suleiman Camara.[36]
Pre Tourého išlo o prvý zápas v ligovej fáze Ligy majstrov v pozícii hlavného trénera. Slovan po prvom hracom dni zostal bez bodu.[36]
Nasledujúce zápasy
[upraviť | upraviť zdroj]V ďalších kolách ligovej fázy čakajú Slovan postupne VfB Stuttgart, AS Rím, LASK, Real Betis, Šachtar Doneck, LOSC Lille a Inter Miláno. Prvý domáci zápas v ligovej fáze odohrá Slovan 14. októbra proti Stuttgartu.[37]
Niké liga
[upraviť | upraviť zdroj]Popri účinkovaní v Lige majstrov Touré viedol Slovan aj v Niké lige. V júli 2026 zdolal Slovan Bratislava tím Dukla Banská Bystrica vonku 0:4, následne v auguste porazili doma Železiarne Podbrezovú 3:0 a Ružomberok 5:0. Podarilo sa im zvíťaziť aj v Košiciach, kde Slovan ako hosťujúci tím vyhral 1:2. Posledný augustový deň (4 dni po postupe do Ligy majstrov) však Slovan na svojom štadióne Tehelné pole prehral v tom čase po prvý raz pod jeho vedením proti tímu z Michaloviec 1:2. V septembri 2026 mužstvo remizovalo s MŠK Žilina 3:3 a následne zvíťazilo nad KFC Komárno 2:1. Po reprezentačnej prestávke prišlo zaváhanie v Skalici, kde tím z Bratislavy iba remizoval 1:1. Chuť si napravili v zápase proti derby rivalovi Spartak Trnava, kde vyhrali ako hosťujúci celok 0:3. Neuveriteľné zaváhanie prišlo doma proti tímu Dukly Banská Bystrica, ktorú na začiatku súťaže poľahky zdolali, dokonca na ich trávniku o 4 góly. Tentokrát na veľké prekvapenie všetkých zúčastnených zápas na Tehelnom poli skončil remízou 2:2, kedy Slovan ešte v 87. minúte vyhrával 2:0, no chybami v záver o vedenie prišiel. [38]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gnégnéri Yaya Touré stats [online]. FC Barcelona, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Gnégnéri Yaya Touré stats [online]. FC Barcelona, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré is our new head coach! [online]. ŠK Slovan Bratislava, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 Yaya Touré [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Meet Yaya Toure [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 Yaya Toure [online]. Official Yaya Touré, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré [online]. FootyLogos, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré: career timeline [online]. FootyLogos, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 Gnégnéri Yaya Touré stats [online]. FC Barcelona, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Pep Guardiola's Barça [online]. FC Barcelona, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 Yaya Toure makes 300th City appearance [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Touré strike wins FA Cup for Manchester City [online]. UEFA, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Club legend Yaya Toure to leave City [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 Club legend Yaya Toure to leave City [online]. Manchester City, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Olympiacos FC – Announcement [online]. Olympiakos, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Yaya Signs For Qingdao Huanghai Football Club! [online]. Official Yaya Touré, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré – Player profile [online]. Transfermarkt, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Yaya Toure [online]. Official Yaya Touré, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Yaya Touré prend sa retraite internationale [online]. FIFA, 20-09-2016, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Ivory Coast - Record International Players [online]. RSSSF, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 Yaya Touré - History [online]. Transfermarkt, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré takes full-time coaching role at Tottenham's academy [online]. The Guardian, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré coaching Tottenham youth as three-time Premier League winner studies for badges [online]. Sky Sports, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Touré takes full-time coaching role at Tottenham's academy [online]. The Guardian, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya TOURÉ rejoint notre staff pro [online]. Standard de Liège, 20-06-2023, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
- 1 2 Yaya TOURÉ en Arabie Saoudite [online]. Standard de Liège, 03-11-2023, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Yaya Toure has been appointed as a first assistant to Mancini [online]. Saudi Arabian Football Federation, 03-11-2023, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Yaya Touré is our new head coach! [online]. ŠK Slovan Bratislava, 13-06-2026, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Assistants Darren O'Dea and Serge Costa are joining the coaching staff [online]. ŠK Slovan Bratislava, 15-06-2026, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 Slovan Bratislava in the 2026/27 Champions League [online]. UEFA, 27-08-2026, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Champions League play-off round: Match previews, what to look out for [online]. UEFA, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Yaya Toure becomes first African coach to lead a team into Champions League [online]. Al Jazeera, 27-08-2026, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 Paris Saint-Germain 6:1 ŠK Slovan Bratislava [online]. ŠK Slovan Bratislava, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Poznáme náš program zápasov v Lige majstrov [online]. ŠK Slovan Bratislava, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online.
- ↑ ŠK Slovan Bratislava – Gamecenter [online]. ŠK Slovan Bratislava, [cit. 2026-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
