Sietenec
| Sietenec | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Budča |
| Prameň | Budča |
| - poloha | Krivý kút |
| - výška | 448 m |
| - súradnice | 48°34′54″S 19°02′45″V / 48,5818°S 19,0458°V |
| Ústie | Hron |
| - poloha | Budča |
| - výška | 270 m |
| - súradnice | 48°33′57″S 19°03′23″V / 48,5659°S 19,0563°V |
| Dĺžka | 2,7 km |
| Rád toku | III. |
| Číslo hydronyma | 4-23-04-1479 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sietenec[1] je potok v regióne Stredné Pohronie na území obce Budča v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa na pomedzí geomorfologických celkov Kremnické vrchy a Pliešovská kotlina a ústi do Hrona. Má dĺžku 2,7 km a je tokom III. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Sietenec pramení v 448 m n. m. v lesnom extraviláne 0,4 km severovýchodne od vrchu Krivý kút so 485 m n. m. v strednej časti územia obce Budča v jej katastrálnom území Budča v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Sietenec tečie od prameňa východným smerom cez lesný extravilán územím obce Budča, ľavým brehom obteká les Jančovská kopanica, meni smer na juh, pravým brehom obteká les Drieňová, ľavým brehom obteká pasienok Tále, v 286 m n. m. vyteká z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu pri areáli logistického centra, ľavým brehom obteká pole Helovské, v 272 m n. m. podteká rýchlostnú cestu R1 a železničnú trať Nové Zámky - Zvolen, v 270 m n. m. vo vzdialenosti 0,5 km povyše zaústenia Veľkého Sietenca v južnej časti územia obce Budča v poľnohospodárskom extraviláne ústi do Hrona ako jeho pravostranný prítok. Hron ďalej ústi do Dunaja.[2][3] Patrí do okresu Zvolen v Banskobystrickom kraji. Pramení, preteká a ústi do Hrona na území obce Budča. Nachádza sa na pomedzí geomorfologického celku Kremnické vrchy s ich geomorfologickým podcelkom Turovské predhorie a geomorfologického celku Pliešovská kotlina[4][5][6]. Sietenec nemá prítoky.[7]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Sietenec má pôvod v názve lúky Sietno ležiacej od prameňa 1,0 km severozápadozápadne už na území susednej obce Tŕnie v katastrálnom území Tŕnie. Lúka Sietno bola motivantom pomenovania názvu aj väčšieho potoka Veľký Sietenec. Podoba Sietno môže byť miestnou nárečovou podobou apelatíva sitno vo význame peklo. Rozšírením názvu Sietno o formant -ec a o vsuvné -e a po súbežnom prechode v rámci druhu podstatných mien zo stredného gramatického rodu do mužského gramatického rodu bolo utvorené jednočlenné hydronymum v podobe Sietenec ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Nemožno ale vylúčiť pôvod názvu lúky Sietno zo slova sítie, siťovie s významom druh trávy, sitinový porast, porast sitiny sivej (botanicky Juncus inflexus)[9][10]. Názov vodného toku Sietenec bol štandardizovaný v roku 1993[11]. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Sietenec je jedinečným hydronymom (apríl 2026). Vo vzdialenosti iba 0,6 km poniže zaústenia potoka Sietenec do Hrona ústi do Hrona aj dlhší a vodnatejší vodný tok Veľký Sietenec.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [cit. 2026-02-22.
- ↑ Priebeh Sietenca v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [nefunkčný odkaz] [cit. 2026-04-28]
- ↑ Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 17. ISBN 80-85672-03-0.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2026-02-10
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 83, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 161. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2026-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 26, 57, 140-144.
- ↑ Štefan Peciar. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV, s-u. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 6 zv. (759 s.) S. 82.
- ↑ Krško, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 205. ISBN 978-80-8083-511-5.
- ↑ Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S.17. ISBN 80-85672-03-0.
