Preskočiť na obsah

Vladimír Palko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladimír Palko
slovenský publicista, matematik a bývalý politik
Vladimír Palko
11. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
16. októbra 2002 – 8. februára 2006
Predchodca Ivan Šimko Martin Pado Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
26. september 1998 – 21. september 2002
V úrade
8. februára 2006 – 2010
Biografické údaje
Narodenie20. máj 1957 (69 rokov)
Čunovo, Československo
Politická stranaKDH (1996 – 1998)
SDK (1998)
KDH (1999 – 2008)
KDS (2008 – 2014)
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaredaktor
Vierovyznaniekatolík
Rodina
Manželka
Viera Palková
DetiAndrej Palko
Vladimír Palko ml.
Viera
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVladimír Palko
(multimediálne súbory)

Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc. (* 20. máj 1957, Čunovo) je slovenský publicista, matematik a bývalý politik.[1] Pôsobí ako komentátor v denníku Marker, ktorý je kritikmi označovaný ako dezinformačný.[2][3][4][5] Bol poslancom NR SR, ministrom vnútra v druhej vláde Mikuláša Dzurindu a vysokoškolským pedagógom.[1]

Od roku 1990 bol členom Kresťanskodemokratického hnutia a dlhodobo pôsobil ako jeho podpredseda.[1] V rokoch 2008 až 2014 bol predsedom strany Konzervatívni demokrati Slovenska.[6] Po skončení politickej kariéry sa venuje akademickej a publikačnej činnosti.[7][8]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Palko v roku 1981 absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1987 získal titul kandidáta vied.[1] V rokoch 1981 až 1990 pôsobil ako odborný asistent na Katedre matematiky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a ako vedecký pracovník na Ústave technickej kybernetiky v Slovenskej akadémii vied.[1]

V rokoch 1991 až 1996 pôsobil ako odborný asistent na Katedre matematiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Titul docent v odbore matematika získal v roku 1996.[1]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanskodemokratické hnutie (1990 – 2008)

[upraviť | upraviť zdroj]

Palko bol od jeho založenia v roku 1990 členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).[1]

V rokoch 1991 až 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby.[1]

Od novembra 1996 do júla 1998 pôsobil v KDH ako podpredseda strany pre médiá a vonkajšie pôsobenie.[1] V júli 1998 sa stal členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a prerušil členstvo v KDH. V parlamentných voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR za SDK.[1] Už 10. januára 1999 z SDK vystúpil ako prvý poslanec a následne obnovil svoje členstvo v KDH.[9] V apríli 1999 sa opäť stal podpredsedom KDH pre tlač a vonkajšie pôsobenie a vo funkcii bol viackrát potvrdený.[10] V novembri 2000 v reakcii na vznik SDKÚ so skupinou 9 poslancov vystúpil z poslaneckého klubu SDK a založili v Národnej rade klub KDH.[11][9] V rokoch 1998 až 2002 pôsobil ako predseda branno-bezpečnostného výboru NR SR.[12]

V parlamentných voľbách 2002 získal mandát poslanca za stranu KDH,[1] ktorý však neuplatnil, lebo sa stal ministrom vnútra.[12] Vo funkcii ministra pôsobil až do 7. februára 2006, keď KDH oznámilo odchod z vládnej koalície a abdikoval spoločne s Martinom Froncom a Danielom Lipšicom.[13] Dôvodom boli vnútrovládne spory KDH s Mikulášom Dzurindom o zmluve s Vatikánom, ktorej návrh odmietol zaradiť na rokovanie vlády.[13][12] Podľa Dzurindu a SDKÚ návrh zmluvy diskriminoval neveriacich a iné cirkvi, priznával katolíckej cirkvi príliš veľký vplyv, bol príliš všeobecný, prakticky nevypovedateľný a samovykonateľný.[14]

Asi mesiac pred parlamentnými voľbami v roku 2006 sa zišlo predsedníctvo KDH, na ktorom podľa slov Palka odmietol povolebnú spoluprácu so Smerom iba Lipšic a vo vedení okresných a krajských organizácií prevládal názor, že treba ísť do vlády za každú cenu.[15] Palko spoločne s Františekom Mikloškom, Pavlom Minárikom a Rudolfom Bauerom mali podľa Palkových slov vyčkávať na výsledok parlamentných volieb v roku 2006 a pripúšťali koalíciu so SMERom v prípade vysokého volebného zisku KDH a nízkeho SMERu.[15]

V parlamentných voľbách v roku 2006 bol opäť zvolený za poslanca za KDH.[16]

28. júna 2006, teda 11 dní po voľbách, sa uskutočnilo v Senci zasadnutie predsedníctva, ktoré odsúhlasilo rokovania o vstupe do vlády so SMERom.[15][17] Pred hlasovaním spoluprácu so SMERom opäť odmietal z predsedníctva strany otvorene len Lipšic.[15] Palko však nakoniec hlasoval proti tejto spolupráci spoločne s Lipšicom, Mikloškom, Bauerom a Minárikom.[15]

Neskôr v júli 2006 sa vzdal funkcie v predsedníctve KDH v reakcii na nesúhlas s voľbou predsedu poslaneckého klubu KDH, ktorým sa stal Hrušovský, a nie Minárik, ako očakával Palko.[15]

V júni 2007 Palko kandidoval na predsedu KDH, snem však v tajnej voľbe potvrdil Pavla Hrušovského.[18] V reakcii na prehru zo strany 21. februára 2008 vystúpil s myšlienkou založiť novú politickú stranu.[19] Následne pôsobil ako nezávislý poslanec až do konca volebného obdobia v roku 2010.[19]

Konzervatívni demokrati Slovenska (2008 – 2014)

[upraviť | upraviť zdroj]

Nová politická strana Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS) bola zaregistrovaná 22. júla 2008 a Palko sa stal jej prvým predsedom.[20]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol lídrom kandidátnej listiny koalície KDS a OKS.[21] Táto koalícia tiež 15. mája 2009 v Bratislave podpísala dohodu o spolupráci s paneurópskym euroskeptickým hnutím Libertas Declana Ganleyho, ktoré podporilo kandidátov KDS-OKS vo voľbách do Európskeho parlamentu.[22] Koalícia však dosiahla len 2,1 % hlasov a žiaden mandát nezískala.[23]

KDS v roku 2010 nekandidovala v parlamentných voľbách z dôvodu finančnej náročnosti volebnej kampane.[24] V roku 2014 strana v tichosti zanikla po neúspechu Rudolfa Bauera vo voľbách primátora Košíc.[25]

Kariéra po ukončení pôsobenia v politike

[upraviť | upraviť zdroj]

Palko sa po skončení politickej kariéry venoval akademickej a publikačnej činnosti.[7][8]

Od vzniku Fakulty informatiky v roku 2010 prednášal matematiku na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave,[8] ktorú spoluzaložil Ján Čarnogurský.[26]

V rokoch 2010 až 2020 prispieval do konzervatívneho denníka Postoj[27] a od roku 2021 až do svojho odchodu v roku 2025 pôsobil ako komentátor v online médiu Štandard.[28] Toto médium založil Peter Núñez s Jaroslavom Daniškom,[29] ktorý bol v rokoch 2008 až 2017 šéfredaktorom časopisu Impulz,[30][31] kam Palko prispieval[32] a bol predsedom redakčnej rady.[33][34] Štandard bol v roku 2023 zaradený do databázy webov s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom.[35][36]

V auguste 2020 ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vymenoval za člena pracovnej komisie, ktorá pripravovala návrh reformy dôchodkového systému.[37]

Vo februári 2025 sa Palko v Bratislave stretol s americkým podnikateľom Petrom Thielom, spoluzakladateľom spoločností PayPal a Palantir, blízkym politikovi JD Vanceovi.[38][39][40] Stretnutie sprostredkoval Rod Dreher, pracujúci[41][42][43] pre režim Viktora Orbána, pričom Palko naň prizval aj Jaroslava Danišku.[38][44] Počas spoločnej večere mali hovoriť okrem iného o Antikristovi a „sledovacom štáte“, komunizme, ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine a vzťahoch Európy a Spojených štátov.[38][39]

V roku 2025 spolu s bývalými redaktormi Štandardu spoluzaložil online médium Marker, kde pôsobí ako komentátor.[45] Toto médium je kritikmi označované ako konšpiračné a dezinformačné.[2][3][4] Samotný Palko bol bezpečnostným Adapt inštitútom označený za „hlasnú trúbu pre šírenie niektorých proruských naratívov a konšpiračných teórií“[4] a jeho šírenie naratívov ruskej propagandy bolo zdokumentované v analýze Konšpirátori.sk.[5]

Palko sa zúčastňuje verejných diskusií, napríklad v rámci Konzervatívneho summitu (2022 – 2023),[46][47][48] Konzervatívnych fór[49][48] či Hanusových dní,[50] ktoré organizuje Spoločenstvo Ladislava Hanusa, v ktorom je členom čestnej rady.[51]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Palko je ženatý s Vierou Palkovou, s ktorou má tri deti – Andreja Palka, Vladimíra Palka ml. a dcéru Vieru.[52][53][1] S manželkou žijú v bratislavskej Petržalke.[53]

Knižné publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PALKO, Vladimír. Boj o moc a tajná služba. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2004. 382 s. ISBN 80-7165-438-8.
  • PALKO, Vladimír. Levy prichádzajú : prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2012. 487 s. ISBN 978-80-7165-870-2.
  • PALKO, Vladimír. Diskrétna matematika pre informatikov. 1. vyd. Bratislava : OZ Hlbiny, 2017. 372 s. ISBN 978-80-89743-24-7.
  • SUDOR, Karol; PALKO, Vladimír. Šiel som až na hranu : Liberál spovedá konzervatívca. Bratislava : N Press, 2019. 408 s. ISBN 978-80-99925-10-7.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Životopis: Vladimír Palko. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-10-16. Dostupné online [cit. 2018-04-01]. ISSN 1335-4418.
  2. 1 2 BEŇO, Matúš. New face at STVR raises concerns about more pro-Russian views. The Slovak Spectator (Petit Press, a.s.), 2025-09-17. Dostupné online [cit. 2026-01-20]. ISSN 1335-984. (po anglicky)
  3. 1 2 STRUHÁRIK, Filip. MediaBrífing: Štát za Hegera a Ódora necenzuroval Facebook. Vysvetľujeme, čo sa dialo a kde boli chyby. Denník N (N Press, s. r. o.). Dostupné online [cit. 2026-01-20]. ISSN 1339-844X.
  4. 1 2 3 DUBÓCZI, Peter. Vzájomné zabíjanie Slovanov a útlak ruskej menšiny. Slovenskí dezinformátori oživujú legitimizačné naratívy ruskej propagandy (Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 12. december 2025) - Adapt Institute [online]. 2025-12-11, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online.
  5. 1 2 marker.sk. In: Konšpirátori.sk [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, [cit. 2026-01-10]. Dostupné online.
  6. ↑ KERN, Miro. Palkova strana KDS potichu zanikla. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-01-09. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1339-844X.
  7. 1 2 SUDOR, Karol. Vladimír Palko: Ak je niekto muž, je pre mňa mužom, hoci sa cíti byť ženou. Držím sa objektívnej reality (ukážka z novej knihy). Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-20. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1339-844X.
  8. 1 2 3 Výročná správa Paneurópskej vysokej školy za rok 2010 [online]. Bratislava: Paneurópska vysoká škola, 2011-04, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  9. 1 2 BOBULA, Peter. História KDH [online]. Kresťanskodemokratické hnutie, 2021-04, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  10. ↑ CHRONOLÓGIA: Snemy KDH. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2009-09-19. Dostupné online [cit. 2026-08-24].
  11. ↑ NICHOLSONOVÁ, Lucia. PM shaken by departure of KDH. The Slovak Spectator (Bratislava: Petit press), 2000-11-27. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-0922. (po anglicky)
  12. 1 2 3 Pápež František ocenil Vladimíra Palka za zásluhy o dobro Cirkvi [online]. Konferencia biskupov Slovenska, 2021-03-23, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  13. 1 2 SITA. Personálne zmeny vo vládnej koalícii od roku 2002. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-06-04. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ Text zmluvy o výhradách vo svedomí Kukan nepredloží do vlády [online]. 24hodín, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  15. 1 2 3 4 5 6 PALKO, Vladimír. Čo sa stalo v KDH. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-03-02. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-653X.
  16. ↑ Zvolení poslanci do NR SR 2006. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ SITA. KDH za koalíciu so Smerom-SD a SMK [online]. 24hodín, 2006-06-28, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  18. ↑ NOVOTNÁ, Tatiana. Snem krízu nevyriešil. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2007-06-18. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-1996.
  19. 1 2 Palko a spol. odchádzajú z KDH. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2008-02-21. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-197X.
  20. ↑ Register politických strán a politických hnutí : Konzervatívni demokrati Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  21. ↑ TASR. Kandidáti pre voľby do Európskeho parlamentu. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-05-10. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ KDS-OKS sa spojilo s Libertas. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2009-05-15. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1337-0235. Archivované 2021-01-24 z originálu.
  23. ↑ EUROVOĽBY: Vyhral Smer-SD, do EP sa dostala aj SNS. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2026-08-24]. Archivované 2009-06-11 z originálu.
  24. ↑ KDS nebude kandidovať v parlamentných voľbách [online]. Bratislava: Konzervatívni Demokrati Slovenska, 2010-03-01, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  25. ↑ KERN, Miro. Palkova strana KDS potichu zanikla. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-01-09. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ BURČÍK, Matúš; HORÁKOVÁ, Jarmila. Čarnogurského školu potichu predali českému boháčovi. Sme (Petit Press, a.s.), 2015-01-21. Dostupné online. ISSN 1335-440X.
  27. ↑ Vladimír Palko. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-720X.
  28. ↑ Spoločnosť. Štandard (Bratislava: Vydavateľstvo Štandard). Dostupné online [cit. 2026-08-24]. Archivované 2022-09-30 z originálu.
  29. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Vznikol nový online denník Štandard. Avizuje, že nechce dotácie od EU. Omediach.com (Miramedia, s.r.o.), 2020-11-01. Dostupné online [cit. 2026-01-10].
  30. ↑ SUDOR, Karol. Novinár Daniška: Pravicu zlikvidovala Radičová. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-01-19. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1339-844X.
  31. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Na čele Štandardu náhle skončil Jaroslav Daniška [online]. Bratislava: Omédiach.com, 2026-08-23, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  32. ↑ Impulz pre kultúru [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2005-06-01, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  33. ↑ STRUHÁRIK, Filip. VÁŠ POHĽAD: AD Vladimír Palko: Ťažko sa to hovorí, AD Reakcia Jána Ch. Korca. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2007-12-15. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-720X.
  34. ↑ Impulz [online]. Impulz revue, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  35. ↑ HARDOŠ, Pavol. standard.sk [online]. Bratislava: Konšpirátori.sk, rev. 2025-03-19, [cit. 2026-01-10]. Dostupné online.
  36. ↑ HODÁS, Martin. Denník Štandard neuspel na súde. Stále patrí na zoznam konšpirátorov. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-08-01. Dostupné online [cit. 2026-01-10]. ISSN 1335-440X.
  37. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Krajniakovým spolupracovníkom sa stal aj exminister vnútra Vladimír Palko. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-08-27. Dostupné online [cit. 2026-08-24].
  38. 1 2 3 ŠNÍDL, Vladimír; VASILKO, Tomáš. Na Slovensku bola technologická hviezda Peter Thiel, ktorý neverí demokracii. Večeral s Palkom, ocenil jeho knihu. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-02-03. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1339-844X.
  39. 1 2 Peter Thiel meets Slovak conservatives in off-radar visit to Bratislava. The Slovak Spectator (Bratislava: Petit press), 2025-02-03. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-0922. (po anglicky)
  40. ↑ PODHORNÁ, Natália. Súkromným tryskáčom do Bratislavy: Za exministrom Palkom priletel americký miliardár. Čo chcel? [online]. Bratislava: Plus 7 dní, 2025-02-03, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  41. ↑ NAGY, Márton Sarkadi. Orbán’s foreign ‘fellow travellers’ cite privacy to shield state-funded payouts [online]. 2026-04-08, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ “Vicces, ragyogó, magabiztos” – dicsérte Orbánt az amerikai újságíró, aki havi 2-3 milliós fizetést kapott magyar adófizetői pénzből [online]. hvg.hu, 2026-01-19, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online. (po maďarsky)
  43. ↑ ZUBOR, Zalán. Orbán's Foreign Payroll: How Hungary Spent a Fortune to Buy Influence on the Western Right [online]. 2026-05-27, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ LIPTÁK, Jakub. Stretnutie Thiela s Palkom Išlo o teologickú diskusiu, nie je za tým žiadna konšpirácia, tvrdí Rod Dreher. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2025-02-04. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-720X.
  45. ↑ FRISOVÁ, Mária. Jaroslav Daniška so skupinou novinárov odštartoval nové médium Marker.sk – VIDEO. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA), 2025-06-24. Dostupné online [cit. 2026-08-24].
  46. ↑ SEMONSEN, Robert. Central European Leaders Convene in Bratislava for Conservative Summit II [online]. European Conservative, 2022-09-24, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ Konzervatívny summit 2023 [online]. inviton.eu, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  48. 1 2 Výročná správa 2024 [online]. Spoločenstvo Ladislava Hanusa, 2024, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  49. ↑ Konzervatívne fórum Zmenia konzervatívci smerovanie EÚ?. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-05-24. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1336-720X.
  50. ↑ Vladimír Palko [online]. Spoločnestvo Ladislava Hanusa, 2026-10-12, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online.
  51. ↑ O Spoločenstve Ladislava Hanusa [online]. SLH, [cit. 2026-08-24]. Dostupné online. (po nemecky)
  52. ↑ SUDOR, Karol. Vladimír Palko: Ak je niekto muž, je pre mňa mužom, hoci sa cíti byť ženou. Držím sa objektívnej reality (ukážka z novej knihy). Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-20. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1339-844X.
  53. 1 2 TÓDOVÁ, Monika. Manžel je normálny. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-11-18. Dostupné online [cit. 2026-08-24]. ISSN 1335-4418.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimír_Palko&oldid=8388833“