Preskočiť na obsah

Arabské more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Arabské more
Image
SvetadielÁzia
ŠtátyIndia, Irán, Maldivy, Omán, Pakistan, Somálsko, SAE, Jemen
Nadradený celokIndický oceán
Susedné celkyČervené more
Max. hĺbka4 652 m

Arabské more[1] (miestne názvy pozri nižšie) je more v severnej časti Indického oceánu. Zaberá plochu 3,832 mil. km² a dosahuje max. hĺbku 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je 22  28 °C, priemerná slanosť 35  36 ‰.

Arabské more zaberá severozápadnú časť Indického oceánu, rozprestiera sa medzi polostrovom Predná India na východe a Arabským polostrovom a Somálskym polostrovom na západe. Obmýva pobrežie Indie, Pakistanu, Iránu, Spojených arabských emirátov, Ománu, Jemenu, Džibutska, Eritrei a Somálska.

S Červeným morom ho spája prieliv Báb el-Mandeb, s Perzským zálivom Hormuzský prieliv. Na východe obmýva Malabarské pobrežie. Najväčším ostrovom je Sokotra.

Miestne názvy Arabského mora sú:

  • v spisovnej arabčine بحر العرب - bahr al-arab,
  • po perzsky دریای عرب - darjá-je arab,
  • po urdsky بحیرہ عرب - bahíra(-e) arab,
  • po hindsky अरब सागर - arab ságar / सिन्धु सागर - sindhu ságar
  • po gudžarátsky અરબ સાગર - arab ságar / અરબી સમુદ્ર - arabi samudra

.

Ostrovy a polostrovy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najviac ostrovov Arabského mora leží v juhovýchodnej časti mora. Sú to pomerne rozsiahle súostrovia Lakadivy patriace Indii a Maldivám. Na západe leží Jemenský ostrov Sokotra, ktorý je zároveň aj najväčší ostrov v Arabskom mori, a niekoľko malých Ománskych ostrovov, z ktorých najväčší je ostrov Masira. More ohraničujú tri veľké polostrovy  Arabský polostrov a Somálsky polostrov na západe a polostrov Predná India na východe.

Do Arabského mora ústia dve veľké rieky: rieka Indus  najdlhšia rieka južnej Ázie pritekajúca z Pakistanu a rieka NarmadaIndie. Ďalšie rieky ktoré ústia do Arabského mora sú: Šatt al-Arab a Táptí. Z Arabského mora vybiehajú dva veľké zálivy: Ománsky záliv, ktorý spája Arabské more cez Hormuzský prielivPerzským zálivomAdenský záliv spája Červené more s Arabským morom. Na Indickom pobreží Arabského mora sa nachádza zopár malých zálivov, ako napríklad Khambátsky zálivKačský záliv.

Arabské more je domovom veľkého množstva zvierat. Je veľmi rozsiahle a žije tu veľa druhov rýb. Medzi živočíchy Arabského mora patria okrem iného delfíny, úhory, žraloky, morské korytnačky, korčule, kraby, medúzovce a mnohé ďalšie živočíchy.[2]

More má monzúnovú klímu. V zime prevládajú severovýchodné vetry prinášajúce jasné a chladné počasie. Juhozápadné vetry sú typické pre letá a prinášajú so sebou oblačnosť a vlhké počasie. Na jar, v lete a na jeseň bývajú časté tajfúny. Pod vplyvom Červeného moraPerzského zálivu nie je nikdy teplota vody nižšia ako 5 °C.

Morské dno

[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch morského dna je pomerne rovný a na niektorých miestach sa môžu nachádzať koralové útesy. Dno má všeobecný sklon zo severu na juh. Je prevažne bahnité. Len pri pobrežiach a na koralových útesoch dno pokrýva koralový piesok.[3]

Arabské more má veľmi veľký význam pre námornú dopravu. Hlavná obchodná cesta vedie z Perzského zálivu, odkiaľ sa cez Arabské more vyváža ropa. Ďalšie dôležité spojenie vedie cez Arabské more z Červeného mora do Indie. Prístavov je v Arabskom mori veľmi veľa. Medzi tie najznámejšie patria veľký prístav BombajIndii, KaráčíPakistane, AdenJemeneMaskatOmáne. Ďalšie prístavné mestá: Bandar Abbás, Surat (Súrat), Mangalúr, Kalikat (Kóžikkót), Kóčín, Trivandrum (Tiruvanantapuram) a iné.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-03-19]. Dostupné online.
  2. Kolektív autorov: Krajiny Sveta, Verlag Die Wirtschaft, Berlín, 1992
  3. Tarábek Koloman, Oceány a moria, SPN, Bratislava, 1975

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok