Hormuzský prieliv
Hormuzský prieliv (iné názvy pozri nižšie) je prieliv (úžina) medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom (pričom Ománsky záliv sa niekedy považuje za súčasť Arabského mora). Oddeľuje aj ománsky výbežok Arabského polostrova od ázijskej pevniny (Iránu).[1]
Pod dnom prielivu sú zásoby zemného plynu.[2]
Významný prístav je Bandar Abbás (Bandar-e Abbás) v Iráne.[2]
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný normovaný slovenský názov znie Hormuzský prieliv[3]. Ostatné slovenské názvy z literatúry sú: Hormúzsky prieliv[4], Hormuzská úžina[5], Hormúzska úžina[6], Ormúzsky prieliv[7], Ormuzský prieliv[8], Hormuz[9] (resp. Hormúz), Ormuz[2], pričom tvary Hormuz (Hormúz) a Ormuz sú aj názvy hlavného ostrova v tomto prielive.
Miestne názvy prielivu sú: v arabčine مضيق هرمز - madík hurmuz, v perzštine تنگه هرمز - tange-je hormoz.
Rozmery
[upraviť | upraviť zdroj]Prieliv je 150 km[1] (prípadne 195 km[2]) dlhý, v najužšom bode má šírku 54 km[2] a jeho hĺbka sa pohybuje od 10 do 220 m.
Ostrovy
[upraviť | upraviť zdroj]V prielive sa nachádza veľa ostrovov a koralových útesov; najväčšie ostrovy sú Kešm a Hormuz (oba v Iráne).[2] Od 70. rokov 20. stor. sú spornými ostrovy Abú Músa, Veľký Tumb a Malý Tumb, ktoré dovtedy patrili Spojeným arabským emirátom a následne ich obsadil Irán.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V stredoveku bol Hormuzský prieliv strediskom obchodu s klenotmi, hodvábom, perlami a so slonovinou.[2]
Od 7. stor. pred Kr. do 19. stor. po Kr. bol vyhľadávaným miestom pirátov.[2]
Po 1. svetovej vojne sa prieliv stal strategicky dôležitou námornou cestou, po ktorej sa vyváža ropa a zemný plyn von z regiónu Perzského zálivu.[2]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hormuzský prieliv
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Hormuzský prieliv. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977, S. 183
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Hormuzský prieliv. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 168.
- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-03-18]. Dostupné online.
- ↑ GAJDOŠ, A. et al. Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodných akadémií. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002, S. 46
- ↑ VANČÍK, R., KELEMEN, M. Bezpečnosť štátu a občana: energetická bezpečnosť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013, S. 73 (Citát: "Hormuzský prieliv (v niektorých materiáloch označovaný aj ako Hormuzská úžina)")
- ↑ LUPTÁK, Ľ. Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005-2006. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2006, S. 381
- ↑ STŘÍDA, M. et al. Hospodársky zemepis sveta pre 9. a 10. roč. všeobecnovzdelávacích škôl, pre školy pedagogogické a hospodárske. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1958, S. 119
- ↑ NIKOLAU, S. et al. Učebnica zemepisu pre II. triedu stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1925, S. 49
- ↑ Obnoviteľné energetické zdroje: zborník zo seminára konaného v rámci výstavy Komunál '99. Žilina: Dom techniky ZSVTS, 1999, S. 4
