Preskočiť na obsah

Artemis II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Artemis II
Znak misie
Image
Údaje o misii
Názov misie: Artemis II
COSPAR ID:2026-069A
Kozmická loď:Orion CM-003
Servisný modul:ESM-2
Nosná raketa:Space Launch System
Posádka:Reid Wiseman
Victor Glover
Christina Kochová
Jeremy Hansen
Štart: 1. apríl 2026, 22:35:12 UTC
Kennedy, LC-39B
Pristátie: 11. apríl 2026, 00:07:27 UTC
Tichý oceán juhozápadne od San Diega
Trvanie: 9 dní, 1 hodina, 32 minút a 15 sekúnd
Apogeum:406 771 km
Vzdialenosť:1 117 659 km
(celková dĺžka letu)
Fotografia posádky
zľava: Christina Kochová, Victor Glover, Reid Wiseman, Jeremy Hansen
zľava: Christina Kochová, Victor Glover, Reid Wiseman, Jeremy Hansen
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Image Artemis IArtemis III
Image
Plán misie Artemis II

Artemis II (v minulosti označovaný ako Exploration Mission-2, EM-2) je druhý let rakety Space Launch System (SLS) a zároveň prvý pilotovaný let lode Orion v rámci programu Artemis, ktorý realizuje NASA. Na misii vykoná štvorčlenná americko-kanadská posádka lode Orion testovací oblet Mesiaca. Ide tak o prvú pilotovanú misiu od letu Apollo 17 v roku 1972, ktorá bude mieriť ďalej ako na nízku obežnú dráhu Zeme. Štart prebehol na prvý pokus 1. apríla 2026 (na Slovensku už bolo v tom čase 2. apríla).

Odklady štartu

[upraviť | upraviť zdroj]

Štart bol plánovaný najprv na máj 2024,[1] potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor NASA Bill Nelson oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov.[2] Termín bol neskôr zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.[3] Štart misie Artemis II prebehol podľa plánu 1. apríla 2026, ako uvádza NASA. Odpočítavanie k štartu sa začalo 30. marca 2026 o 16:44 EDT, pričom cieľový čas štartu bol stanovený na 18:24 EDT a v skutočnosti sa o niekoľko minút oneskoril.

Ciele

[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom misie je vykonať oblet Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. Kozmická loď teda nevstúpi na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Astronauti počas letu vykonajú kontrolu a testovanie systémov lode Orion.[1]

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádku misie Artemis II tvoria štyria astronauti. Na základe dohody medzi NASA a Kanadskou kozmickou agentúrou tvoria posádku traja astronauti zo Spojených štátov a jeden z Kanady,[1] pričom ich mená boli zverejnené 3. apríla 2023.[4]

V zátvorkách je uvedený doterajší počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na let

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2023 dostala loď Orion určená pre misiu Artemis II trysku hlavného motora. Z exempláru Orionu z misie Artemis I sa po pristátí vymontovali smerové antény, prijímače GPS, jednotky spracovania obrazu a inerciálne meracie jednotky. Následne boli namontované do kabíny Oriónu pre misiu Artemis II. Potom sa namontovali padáky a nafukovacie balóny pre pristátie, dvere bočného vstupného prielezu, bočné panely tepelnej ochrany a predný kryt na hornej časti kabíny. Nasledovala inštalácia tepelného štítu. Všetky procesy boli prekladané testami. Servisný modul a neskôr aj modul pre posádku následne prešli akustickými testami.

Mobilnú vypúšťaciu plošinu bolo potrebné opraviť po miernych poškodeniach, ktoré spôsobil štart Artemis I. V prvom štvrťroku 2023 jej pribudli aj laná a evakuačné koše pre prípad, že by posádka musela rýchlo uniknúť z rampy.

V septembri 2023 dostala raketa SLS pre túto misiu svoje štyri motory RS-25. 19. septembra sa vydala z Utahu na Floridu vlaková sústava so segmentmi motorov SRB naplnenými palivom. 20. septembra sa posádka zúčastnila prvého nácviku štartovacieho dňa.[5] NASA skúmala napr. problémy so vstupným poklopom do Orionu, ktorý sa pre posádku nejavil ako úplne bezpečný. Okrem toho technikov trápila aj erózia tepelného štítu zistená po bezpilotnom pristátí tejto kozmickej lode na Zemi.

20. novembra 2024 sa v raketovej montážnej hale VAB na Kennedyho vesmírnom stredisku začalo skladanie rakety SLS pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi SRB[6], táto etapa trvala zhruba do konca februára nasledujúceho roka. 23. marca 2025 technici umiestnili medzi motory SRB centrálny stupeň rakety SLS.

2. apríla došlo k slávnostného odhaleniu emblému misie.

Nasledovalo pripojenie adaptéra medzi najvrchnejším, užším stupňom rakety a širším spodným stupňom. Ten bol na raketu usadený na prelome apríla a mája. Orion bol v priebehu mája 2025 naplnený palivom a ďalšími látkami zaisťujúcimi jeho prevádzku. Prázdna zostala len nádrž na pitnú vodu, ktorej naplnenie prebehlo oveľa bližšie k dátumu prevozu na rampu. Neskôr sa na vrchol kozmickej lode pripojila záchranná vežička. Do adaptéru spájajúceho Orion s raketou začali byť inštalované cubesaty, ktoré poletia ako vedľajší náklad misie, podobne ako to bolo pri Artemis I.

Koncom septembra 2025 posádka oznámila, že svoju loď pomenuje Integrity.

19. októbra došlo k spojeniu Oriona prostredníctvom adaptéra s jeho nosnou raketou. Nasledovali ďalšie testy a po nich odstraňovanie prístupových rebríkov a plošín.

9. januára 2026 sa pre hotovú zostavu vybral transportér Crawler. Od 17. januára do 25. februára stál komplex kozmickej lode a rakety na štartovacom komplexe 39B,[7] z ktorého predtým štartovali raketoplány a ešte predtým misie programu Apollo k Mesiacu.

Na rampe prebehli dve skúšky odpočítavania spojené s tankovaním rakety. Táto skúška bola v pláne iba jedna, ale keďže prvá sa stretla s viacerými problémami, z ktorých najzávažnejší bol únik vodíka, 18. až 19. februára sa skúška opakovala. Tentoraz zostal únik vodíka v povolenej norme, ale došlo k prerušeniu toku tlakovacieho hélia. Tento problém sa nedá vyriešiť na rampe, a preto sa rozhodlo, že celá štartovacia zostava musí naspäť do haly VAB. Prevoz, pôvodne plánovaný na 24. február, sa kvôli zlému počasiu o jeden deň odložil. Tieto problémy spôsobili, že SLS neodštartovala ani v priebehu marca.[8] Najbližšie možné termíny boli v apríli 2026.[9] 21. marca sa komplex vrátil na rampu 39-B v rámci príprav na štart Artemis II.[10][11] 30. marca bolo spustené odpočítavanie pred štartom.

ESM

[upraviť | upraviť zdroj]

ESM (European Service Modul) je Európsky Servisný Modul, ktorý bol vytvorený spoluprácou krajín ESA pre misiu Artemis 2. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť palivo, motory pre manévrovanie lode Orion, elektrinu, teplotu a životne dôležité funkcie pre posádku misie. EMS mal pri štarte[12]

  • 8600 kg paliva pre motory
  • 240 kg pitnej vody
  • 30 kg dusíka
  • 90 kg kyslíka

Jeho monitorovanie zabezpečuje 6 profesionálov priamo v centrále Houston a ďalší team v Holandsku.

Misia

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
Posádka Artemis II trénuje v makete Orionu v januári 2025

Misia Artemis II bola pilotovaným letovým testom, v ktorom štyria astronauti hodnotili výkon rakety Space Launch System (SLS) spolu s kozmickou loďou Orion a jej Európskym servisným modulom (ESM) v hlbokom vesmíre. Prvý deň misie strávili prevažne na vysokej obežnej dráhe Zeme, kde posádka vykonávala kontroly systémov. Orion fungoval na vysoko eliptickej vysokej obežnej dráhe Zeme s dobou letu približne 24 hodín, čo umožnilo rozsiahle testovanie palubných systémov. Počas tejto fázy posádka vyhodnotila systémy podpory života a ďalšie kritické systémy kozmickej lode a vykonala demonštráciu stretnutia a priblíženia s použitím použitého medziľahlého kryogénneho pohonného stupňa (ICPS) ako cieľa. Po tom, čo manažéri misie NASA potvrdili funkčnosť Orionu, kozmická loď vykonala manéver TLI, aby opustila obežnú dráhu Zeme. Orion potom cestoval k Mesiacu po trajektórii voľného návratu, pričom obišiel odvrátenú stranu a potom sa prirodzene vrátil k Zemi po trajektórii voľného návratu bez potreby ďalšieho pohonu pre spiatočný úsek letu. Je pozoruhodné, že posádka dostávala každý deň letu „budíky“ od riadiaceho strediska, čo je tradíciou NASA.

Trajektóriu misie Artemis II počas približne desaťdňového letu možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových fáz:[13]

Štart

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
Kľúčové udalosti od štartu a výstupu do vesmíru

Posádka dorazila do Kennedyho vesmírneho strediska 27. marca a odpočítavanie štartu sa začalo 30. marca. Misia štartovala na palube rakety SLS 1. apríla zo štartovacieho komplexu 39B Kennedyho vesmírneho strediska o 22:35:12 UTC (18:35:12 EDT, miestneho času na mieste štartu).[14] Bol to prvý štart s posádkou z LC-39B od STS-116 v roku 2006.[15]

Štyri hlavné motory RS-25 na základnom stupni sa zapálili približne sedem sekúnd pred štartom; po potvrdení ich výkonu pri plnom výkone sa v čase T-0 zapálili posilňovače rakety na tuhé palivo, ktorých horenie nie je možné vypnúť, a počas prvých dvoch minút poskytovali väčšinu ťahu. V tomto sa štart SLS podobá štartu amerických raketoplánov, z ktorých SLS vývojovo pochádza. Oddelenie bočných motorov sa uskutočnilo pri rýchlosti približne 5 000 km/h a vo výške 48 km. Bočné stupňe dopadli do Atlantického oceánu približne šesť minút po štarte a neboli vyzdvihnuté,[16] v čom sa ich použitie v programe Artemis zase líši od použitia v programe raketoplánov.

Image
Artemis II štartuje zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride 1. apríla 2026

Wiseman monitoroval štart z ľavého sedadla Orionu pri hlavných ovládacích prvkoch. Let bol plne automatizovaný a nebol potrebný žiadny zásah posádky, hoci Wiseman by v prípade potreby dokázal vydať príkaz na prerušenie letu. Centrálny stupeň horel približne osem minút pred oddelením, čím Orion zostal na vysoko eliptickej obežnej dráhe s apogeom približne 2 300 km, čo je takmer päťkrát vyššie ako Medzinárodná vesmírna stanica, ale v suborbitálnom perigeu. Horný stupeň ICPS sa počas počiatočného výstupu nezapálil. Centrálny stupeň sa deštruktívnym spôsobom vrátil nad Tichý oceán približne dve hodiny po štarte.[17]

Vysoká obežná dráha Zeme a kontrola systémov

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
Systém na prerušenie štartu po jeho odhodení, ako ho zaznamenala automatická kamera na palube Integrity

Hneď po vypnutí hlavného motora sa Kochová a Hansen odlepili zo svojich sedadiel, aby na palube kozmickej lode nastavili a otestovali základné systémy podpory života vrátane dávkovača vody, hasičských masiek a toalety.[18] Všetky systémy boli skontrolované (po tom, čo posádka vyriešila menšie problémy s toaletou a dávkovačom vody), takže manažéri im povolili zážih motora ICPS v apogeu, približne 50 minút po štarte, aby sa zvýšilo perigeum Orionu. Pred týmto zážihom bolo perigeum Orionu suborbitálne, čo bolo zámerné bezpečnostné opatrenie, ktoré by zabezpečilo prirodzený návrat v prípade veľkej poruchy. Zážih ICPS zdvihol perigeum z atmosféry a umiestnilo kozmickú loď na stabilnú nízku obežnú dráhu Zeme.[19]

Keď kozmická loď približne o hodinu neskôr dosiahla toto nové perigeum, vykonala 15-minútový manéver, aby zvýšila svoje ďalšie apogeum na 71 000 km, čím sa umiestnila na vysokú obežnú dráhu Zeme s obehom v trvaní 23,5 hodiny. Toto znamenalo, že prvýkrát pilotovaná kozmická loď vstúpila na vysokú obežnú dráhu Zeme bez toho, aby sa priamo presunula k Mesiacu.[20]

Po tomto manéveri, ktorý spotreboval takmer všetko palivo v ICPS, sa Orion a ESM oddelili od horného stupňa. Posádka potom vykonala nácvik „operácií priblíženia“ s použitím ICPS ako cieľa. Počas približne 70 minút Glover, ktorý teraz sedel na ľavom sedadle Orionu, prevzal manuálne riadenie kozmickej lode a vykonal sériu manévrov na vyhodnotenie vlastností ovládania a precvičenie techník pre budúce dokovacie operácie. ICPS bol vybavený dokovacím cieľom, ktorý umožňoval testy schopnosti Orionu manuálne manévrovať vzhľadom na inú kozmickú loď pomocou palubných navigačných senzorov a malých motorčekov.[21][22]

Po demonštrácii sa Orion vrátil do automatického riadenia, zatiaľ čo ICPS vykonal deorbitálny zžih pre návrat nad Tichým oceánom,[23] pričom počas tejto fázy vypustil svoje zdieľané družice CubeSat.[24] Podobone ako centrálny stupeň, aj ICPS po dokončení manévra vstúpil do zemskej atmosféry, kde zhorel.

Po týchto operáciách posádka prekonfigurovala kabínu pre vesmírny let, nastavila si zotrvačník, použila ho na vykonanie záťažového testu systému podpory života prostredníctvom fyzickej aktivity a potom sa navečerala.[25]

Prvá spánková perióda bola rozdelená na dva štvorhodinové segmenty, ktoré boli prerušené, aby posádka mohla monitorovať 43-sekundový zážih motora na Európskom servisnom module. Ten opäť zdvihol perigeum kozmickej lode, aby sa pripravil na manéver, ktorý pošle Orion k Mesiacu (TLI). Po zapaľovaní sa astronauti vrátili do režimu spánku, zatiaľ čo manažéri NASA pred schválením manévru TLI kontrolovali výkon kozmickej lode.

Odlet k Mesiacu

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
Hello, World fotografia sveta, ktorú urobil Wiseman z Integrity po prechode na dráhu k Mesiacu, zobrazuje celú Zem s jej nočnou stranou osvetlenou Mesiacom

V druhý deň letu, po dokončení operácií na vysokej obežnej dráhe Zeme a kontrol systému, Orion vykonal 5-minútový a 49-sekundový zážih TLI s použitím hlavného motora AJ10 európskeho modulu ESM. Toto bolo jediné použitie tohto hlavného motora počas misie; následné manévre vykonalo osem menších sekundárnych motorov R-4D. Zážih spotreboval približne 450 kg hypergolického paliva a umiestnil kozmickú loď na trajektóriu voľného návratu okolo Mesiaca. Vďaka tomu jej po zvyšok misie stačili už len menšie korekcie kurzu.[26]

V tretí deň letu mala prebehnúť prvá z troch plánovaných korekcií trajektórie odletu. Po tom, čo riadiace stredisko misie zistilo, že kozmická loď je už na priaznivej trajektórii, sa zrušila ako zbytočná. Posádka tiež narazila na problém s vesmírnou toaletou. Moč zamrzol vo vetracích potrubiach, čo zabránilo jeho vypusteniu do vesmíru. Problém bol vyriešený pomocou ohrievačov vetracích potrubí a otáčaním kozmickej lode, aby bol vetrací otvor vystavený slnečnému žiareniu.[27]

V štvrtý deň letu sa Kochová a Hansen striedali v manuálnom ovládaní kozmickej lode, aby vyhodnotili jej fungovanie v hlbokom vesmíre. Počas 41 minút testovali dva režimy riadenia dýzy (šesť stupňov voľnosti a tri stupne voľnosti), aby poskytli inžinierom ďalšie údaje a perspektívy o ovládateľnosti kozmickej lode.[28]

V piaty deň letu vykonal Orion 17+1⁄2 sekundový korekčný zážih, aby spresnil svoju dráhu k Mesiacu. Z troch plánovaných korekčných zážihov bol tento jediný, ktorý sa napokon vykonal. Posádka si tiež otestovala svoje obleky Orion Crew Survival System a poradila sa s riadiacim strediskom, aby skontrolovala ciele na mesačnom povrchu na pozorovanie a fotografovanie počas preletu a dokončila techniky pozorovania.[29]

Prelet okolo Mesiaca a spiatočný let

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Image
Integrity sa blíži k Mesiacu, 6. apríla

V 6. deň letu Orion vstúpil do sféry vplyvu Mesiaca, kde sa dominantnou silou formujúcou jeho trajektóriu stala mesačná gravitácia.[30] Orion preletel Mesiac s najbližším priblížením približne 6 545 km od odvráteného povrchu Mesiaca o 23:00 UTC 6. apríla. Jeho najväčšia vzdialenosť od Zeme bola 406 771 km o 23:02 UTC a prekonal rekord Apolla 13 s 400 171 km ako najvzdialenejšia misia s posádkou od Zeme o 17:56 UTC.[31][32] Keď posádka prelietavala za Mesiacom, Orion zažil plánovanú stratu signálu na 40 minút, ktorá začala o 22:46 UTC, a signály zo Zeme obnovil o 23:24 UTC.[33]

Počas preletu posádka pozorovala dva nemenované krátery, ktoré navrhla pomenovať Integrity podľa ich kozmickej lode a Carroll podľa Wisemanovej zosnulej manželky, ktorá zomrela na rakovinu v roku 2020.

Image
Posádka zachytila ​​zatmenie Slnka, pri ktorom Mesiac zakrýval Slnko.

Po výpadku prúdu Orion zažil zatmenie Slnka. Trvalo 57 minút, od 01:35 UTC do 02:32 UTC. Posádka si nasadila okuliare na zatmenie, kým Slnko úplne nebolo zakryté, po čom pozorovala slnečnú korónu, ako aj „impaktné záblesky“ meteoroidov dopadajúcich na tmavú časť Mesiaca. Vedľa koróny boli viditeľné hviezdy a planéty vrátane Venuše, Marsu, Saturnu a Merkúra, ako aj zemský svit osvetľujúci Mesiac.[34]

V 7. deň letu Orion a jeho posádka opustili sféru vplyvu Mesiaca a začali svoj návrat na Zem po trajektórii voľného návratu.[35] Posádka uskutočnila 15-minútový zvukový hovor s astronautmi NASA Jessicou Meirovou, Jackom Hathawayom a Chrisom Williamsom a astronautkou ESA Sophie Adenotovou na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice a poukázala na to, že spolu sa stali ľuďmi, ktorí boli od seba najvzdialenejší. Následne, kým boli spomienky na prelet ešte čerstvé, informovali vedeckých pracovníkov NASA o svojich pozorovaniach Mesiaca.[36] Zvyšok dňa zahŕňal striedavé prestávky na odpočinok pred konečnými prípravami na návrat. Deň sa skončil 15-sekundovým korekčným horením trajektórie, prvým z troch, ktoré spresnili dráhu kozmickej lode smerom k Zemi.[37]

V 8. deň letu bol plánovaný test manuálneho ovládania, ktorý vykonali Wiseman a Glover, zrušený, aby riadiaci mohli vykonať dodatočné testovanie pohonného systému Orionu. Táto zmena umožnila inžinierom zhromaždiť údaje o malom úniku hélia v ESM a lepšie charakterizovať jeho správanie počas letu. Hoci únik neovplyvnil bezpečnosť misie, očakáva sa, že údaje pomôžu pri úpravách pohonného systému pre budúce misie Artemis. Plánovaná demonštrácia radiačného tienenia kozmickej lode bola tiež zrušená.[38]

V 9. deň letu vykonal Orion 9-sekundový korekčný test trajektórie, aby spresnil svoju spiatočnú dráhu na Zem. Zvyšok dňa bol venovaný prevažne prípravám kabíny, pričom posádka ukladala vybavenie, inštalovala si sedadlá a preverovala postupy návratu do atmosféry pred pristátím.[39]

V 10. deň letu vykonal Orion 8-sekundový korekčný test trajektórie, čo bolo posledné spustenie modulu ESM pred jeho odhodením pred návratom do atmosféry.[40] NASA uviedla, že misia spotrebovala menej ako polovicu paliva na palube modulu ESM. Po oddelení motory na module posádky bežali 19 sekúnd, aby ho odtlačili od modulu ESM a uviedli ho do správneho uhla pre návrat.[41]

Návrat a pristátie

[upraviť | upraviť zdroj]
Image
Integrity sa chystá pristáť na hladine Tichého oceánu

V 10. deň letu sa Integrity vrátila do zemskej atmosféry maximálnou rýchlosťou približne 11 km/s (39 688 km/h), než začala spomaľovať.[42] Táto maximálna rýchlosť, hoci je vyššia, ako sa bežne pozoruje pri misiách na obežnú dráhu Zeme, je porovnateľná s rýchlosťou dosiahnutou počas lunárnych misií programu Apollo.[43] Misia pôvodne plánovala použiť „preskočený návrat“, krátky ponor do horných vrstiev atmosféry na generovanie vztlaku, rozptýlenie energie a zlepšenie presnosti pristátia, ale toto bolo nahradené strmším profilom vstupu po erózii tepelného štítu pozorovanej počas Artemis I.[44] K pristátiu došlo 11. apríla 2026 o 00:07:27 UTC (10. apríla o 17:07:27 PDT) v Tichom oceáne neďaleko San Diega v Kalifornii, kde americké námorníctvo vyzdvihlo posádku.[45]

Videozáznam pristátia a vyzdvihnutia poskytol upravený výskumný stroj NASA Martin RB-57F Canberra N926NA (NASA 926).[46]

Image
Kapsula Artemis II Integrity v Tichom oceáne pri pobreží San Diega; potápači námorníctva pomáhajú posádke dostať sa na „prednú plošinu“ (vľavo), nafukovací čln, z ktorého sú posádkoví členovia vyzdvihovaní do vrtuľníkov, a oranžový stabilizačný obojok obopínajúci kapsulu Integrity, ktorý má za úlohu zvýšiť jej stabilitu.[47]

NASA 7. apríla 2026 (7. deň letu) potvrdila, že USS John P. Murtha opustila svoj domovský prístav na námornej základni San Diego a presunula sa na miesto vyzdvihnutia.[46]

Modifikovaný Cessna 208 Caravan (N97826), ktorý vlastní správca spoločnosti Atel Leasing Corp, krúžil okolo miesta pristátia a poskytoval živý letecký pohľad na pristátie. Tento Cessna 208 bol použitý aj počas štartu raketového systému Space Launch System.[48]

Na pomoc pri záchrane a zobrazovaní pristátia na palube nasadilo americké námorníctvo a NASA viac ako 7 lietadiel Sikorsky H-60 ​​Black Hawk.[49]

Po opustení posádky námorníctvo vyzdvihlo kapsulu Orion a astronauti podstúpili lekárske vyšetrenie. Taktiež majú naplánované absolvovanie funkčných testov po pristátí, vrátane prekážkovej dráhy a simulovaného výstupu do vesmíru, aby sa posúdilo, ako rýchlo sa dokážu adaptovať na gravitáciu po misii a v rámci prípravy na budúce operácie na Marse.[50]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MER ( Mission Evaluation Room) je miestnosť hneď vedľa slávneho kontrolného centra v Houstone. Z kontrolného centra letoví kontrolóri-dispečeri zasielajú príkazy na kontrolu misie. V miestnosti MER špecialisti monitorujú detaily, analyzujú stavy a radia pri rozhodovaní dispečerom. V miestnosti MER pracuje viac ako 200 špecialistov z NASA, Lockheed Martin, ESA a Airbus na 3 zmeny. Celkove je v miestnosti MER 24 konzol a Európania pracujú na šiestich z nich, čo predstavuje štvrtinu MER.
  • Na palube Orionu a ESM je cca 12 km káblov, pričom väčšinou ide o optickú kabeláž.
  • Maximálna vzdialenosť modulu Orion od Zeme bola 406 771 km, čo bola najväčšia vzdialenosť, v akej dovtedy letela ľudská posádka. Misia Artemis 2 tak prekonala dovtedy platný rekord posádky Apollo 13, čo bolo 400 171 km.
  • ESM sa pred vstupom do atmosféry Zeme odpojí od modulu posádky a bezpečne zhorí v atmosfére Zeme
  • Vojenské plavidlo USS John P. Murtha vyplávalo zo svojho prístavu v San Diego smerom k plánovanému miestu pristátia v Pacifiku už siedmy deň letu misie Artemis 2. Maximálna rýchlosť plavidla USS John Murtha je iba okolo 41 km/h, ale modul s posádkou vstúpi do atmosféry Zeme rýchlosťou okolo 11 km/s
  • Teplota štítu dosahuje okolo 2 760 °C.
  • Padáky majú v posledných minútach pred pádom do vody spomaliť rýchlosť modulu s posádkou na približne 30 km/h.
  • Komunikácia medzi Orion Artemis II a Zemou je zabezpečená cez optický systém O2O. Na palube Orionu je malý teleskop (100 mm) upevnený na dvoch kardanových závesoch. Optický systém je podstatne ľahší ako klasické rádiové spojenie. Teleskop využíva laserové lúče, modem a kontrolnú elektroniku, ktorá zabezpečuje spojenie medzi posádkou a pozemnými stanicami na území štátov Kalifornia a Nové Mexiko. Uplink smerom na Zem je do 260 mbps.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 SOUKUP, Matěj. NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2022-02-04. Dostupné online [cit. 2023-04-03].
  2. ↑ HOŠEK, Jiří. Gateway (leden 2024) [online]. 2024-01-12, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online. (česky)
  3. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-02-03].
  4. ↑ CHANG, Kenneth. Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-04-03. Dostupné online [cit. 2023-04-03]. ISSN 1553-8095.
  5. ↑ Plauchová. ASTRIN - Artemis II – ako to s ňou vyzerá? [online]. astrin.planetarium.sk, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.
  6. ↑ Začalo skládání SLS pro Artemis II. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-11-23. Dostupné online [cit. 2024-12-03].
  7. ↑ PLAUCHOVÁ, Jana. ASTRIN - Návrat ľudí k Mesiacu už vo februári tohto roka [online]. astrin.planetarium.sk, [cit. 2026-02-03]. Dostupné online.
  8. ↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 701 (16. 2. – 22. 2.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-02-22. Dostupné online [cit. 2026-02-27].
  9. ↑ GEMBEC, Martin. 9. vesmírný týden 2026. astro.cz (Ondřejov: Česká astronomická společnost), 2026-02-22. Dostupné online [cit. 2026-02-27].
  10. ↑ HOŠEK, Jiří. Závod o návrat na Měsíc (březen 2026). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-18. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
  11. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
  12. ↑ ESA - European Space Agency. Artemis II. Science & Exploration (ESA - European Space Agency). Dostupné online [cit. 2026-04-10].
  13. ↑ Artemis II [online]. www.esa.int, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ NASA's Artemis II Launch Mission Countdown Begins - NASA [online]. 2026-03-30, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ https://www.theregister.com/2026/04/02/artemis_ii/
  16. ↑ BERGER, Eric. In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight [online]. Ars Technica, 2025-10-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf
  18. ↑ DUNN, -Marcia; PRESS, Associated. WATCH: NASA shares update on Artemis II mission around the moon, 2 days after launch [online]. PBS News, 2026-04-03, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ BERGER, Eric. In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight [online]. Ars Technica, 2025-10-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ BERGER, Eric. In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight [online]. Ars Technica, 2025-10-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Artemis II Flight Update: Proximity Operations Complete, Perigee Raise Burn Up Next - NASA [online]. 2026-04-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Key Test Drive of Orion on NASA’s Artemis II to Aid Future Missions - NASA [online]. 2024-03-20, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ BERGER, Eric. In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight [online]. Ars Technica, 2025-10-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf
  25. ↑ BERGER, Eric. In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight [online]. Ars Technica, 2025-10-01, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ EDWARDS, Brooke. NASA's Artemis II crew now on their way to the moon after engine burn [online]. Florida Today, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ Artemis II astronauts have toilet trouble on Moon mission [online]. www.bbc.com, 2026-04-05, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Artemis II Flight Day 4: Crew Completes Manual Piloting Demonstration - NASA [online]. 2026-04-04, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Artemis II Flight Day 5: Crew Demos Suits, Readies for Lunar Flyby - NASA [online]. 2026-04-05, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Artemis II Flight Day 5: Correction Burn Complete - NASA [online]. 2026-04-05, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Artemis II Flight Day 6: Crew Ready for Lunar Flyby - NASA [online]. 2026-04-06, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ UPDATED, Tariq Malik last. NASA Artemis 2 astronauts to make historic moon flyby today. Here's what to expect hour by hour (timeline) [online]. Space, 2026-04-06, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ NASA loses communication with Artemis 2 astronauts: What to know. Newsweek. Dostupné online [cit. 2026-04-11]. (po anglicky)
  34. ↑ PUBLISHED, Daisy Dobrijevic. 'Unreal' solar eclipse: Artemis 2 crew just saw one of the rarest sights in spaceflight history [online]. Space, 2026-04-07, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ Artemis II Map - NASA [online]. 2023-02-28, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ MOGENSEN, Jackie Flynn. NASA’s Artemis II moon mission astronauts make first-ever ‘ship to ship’ call to ISS [online]. Scientific American, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA [online]. 2026-04-10, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ Artemis II Flight Day 8: Crew Conducts Key Tests on Return to Earth - NASA [online]. 2026-04-08, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ Artemis II Flight Day 9: Second Return Correction Burn Complete - NASA [online]. 2026-04-10, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. ↑ Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA [online]. 2026-04-10, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA [online]. 2026-04-10, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ CLARK, Stephen. Four astronauts are back home after a daring ride around the Moon [online]. Ars Technica, 2026-04-11, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2023/04/sp-4029.pdf
  44. ↑ Orion Spacecraft to Test New Entry Technique on Artemis I Mission - NASA [online]. 2021-04-08, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA [online]. 2026-04-10, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. 1 2 ADS-B Exchange - track aircraft live [online]. globe.adsbexchange.com, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online.
  47. ↑ AHN, Ashley. How Recovery Personnel Will Secure Artemis II Capsule at Sea After Splashdown. The New York Times, 2026-04-11. Dostupné online [cit. 2026-04-11]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  48. ↑ ADS-B Exchange - track aircraft live [online]. globe.adsbexchange.com, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online.
  49. ↑ ADS-B Exchange - track aircraft live [online]. globe.adsbexchange.com, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online.
  50. ↑ NASA. NASA’s Artemis II Rollout and Mission Overview News Conference (Jan. 16, 2026) [online]. 2026-01-16, [cit. 2026-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Artemis II

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artemis II na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Artemis_II&oldid=8198258“