Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Image
S portálom je prepojených 1 718 článkov.
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Image Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (3. apríl - 1741 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Image Obrázok týždňa

Image

Transport rakety Sojuz na štartovaciu rampu (október 2003)

Výročia

23. apríl

Vybraný citát
Image
„Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká je Zem malá a krehká.“ – Valentina Tereškovová
Image Odporúčaný článok
Letecký pohľad na Edwards AFB
Letecký pohľad na Edwards AFB

Edwards Air Force Base (doslovne letecká základňa Edwards) je letecká základňa Vzdušných síl Spojených štátov, ktorá leží na hranici okresov Kern a Los Angeles v údolí Antelope v Kalifornii, 11 km (7 míľ) priamo na východ od Rosamondu. Leteckou základňou bola Edwardsova základňa od roku 1933, dlho bola miestom pre letecký výskum a testovanie a postupne aj pre najdôležitejšie a najodvážnejšie lety letectva. V súčasnosti je základňa domovom pre 412. testovaciu peruť (412th Test Wing) a pre riadiacu 95. leteckú peruť (95th Air Base Wing).

Základňa bola pôvodne známa ako Letisko vojenského letectva Muroc (Muroc Army Air Field), ale premenovali ju 8. decembra 1949 na počesť testovacieho pilota Glena Edwardsa, ktorý zahynul pri teste bombardéra Northrop YB-49. Základňa je strategicky umiestnená pri jazere Rogers Lake, bezodtokovom púštnom slanom jazere, ktorého tvrdý priehlbinový povrch poskytuje prirodzené predĺženie pristávacej (vzletovej) dráhy. Táto veľká pristávacia plocha kombinovaná s výborným celoročným počasím tvorí túto základňu výborným miestom pre letecké testovanie.

Kategórie


Články
Image Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-51-L · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články

Artemis III · Chief of the Astronaut Office · Armstrong Siddeley Stentor · Artemis Accords · Astra 19,2°E · Blue Ghost · Blue Origin · Blue Origin NS-16 · Enos (šimpanz) · Fath 360 · GRBBeta · Gaia (satelit) · JPL Small-Body Database · Jared Isaacman · KN-02 Toksa · Lucy (sonda) · Manned Maneuvering Unit · Meng-čou (kozmická loď) · Mercury-Redstone 2 · Mercury Control Center · Mercury Seven · Michal Fulier (pilot) · NASA Astronaut Group 2 · NASA Astronaut Group 3 · NASA Astronaut Group 4 · NASA Astronaut Group 5 · New Glenn · New Shepard · Pioneer 4 · Pioneer Venus Orbiter · Psyche (sonda) · Raketa (zbraň) · Ranger 1 · Ranger 4 · SPACE 40 · SPHEREx · TOPAZ (jadrový reaktor) · The Blue Marble · Zoznam kozmických letov (2024) · Áditja-L1

Zoznamy
Príbuzné portály
Image

Fyzikálny portál
Image

Astronomický portál
Image

Portál slnečná sústava
Image

Letecký portál
Vedeli ste, že...
Stanica Skylab
Stanica Skylab
Novinky

11. apríl 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď kozmická loď Orion bezpečne pristála do vĺn Tichého oceánu pri pobreží San Diega v Kalifornii.[1] Do atmosféry vnikla kozmická loď priamo z návratovej dráhy od Mesiaca rýchlosťou 38 405 km/h. Posádka zažila pri pristávaní preťaženie 3,9 g.[2]
Mesiac z uhla, z akého ho nie je možné zo Zeme pozorovať, vyfotografovaný posádkou misie Artemis II
Mesiac z uhla, z akého ho nie je možné zo Zeme pozorovať, vyfotografovaný posádkou misie Artemis II

6. apríl 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Kozmická loď Orion so štvorčlennou posádkou obletela Mesiac, ktorý svojou gravitáciou zakrivil jej dráhu späť k Zemi. Posádka prekonala počas obletu rekord vo vzdialenosti človeka od Zeme, pretože sa vzdialila až na 406 773 km. Rekord dosiahla vďaka tomu, že oblet Mesiaca prebehol v oveľa väčšej vzdialenosti než za misií Apollo – maximálne priblíženie k Mesiacu bolo až 6 550 km,[3] čo je takmer dvojnásobok priemeru Mesiaca.

3. apríl 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Kozmická loď Orion vykonala v rámci misie Artemis II manéver TLI (Translunar injection). Na takmer šesť minút zažihla svoj najväčší raketový motor, ktorý ju poslal na dráhu k Mesiacu. Takýto manéver prebehol po prvý raz od roku 1972 a spôsobí, že Orion obletí Mesiac.[3]
Štart misie Artemis II
Štart misie Artemis II

1. apríl 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Raketa SLS s kozmickou loďou Orion a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu Artemis II, ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných lunárnych misiách znova obletieť Mesiac. Štart bol odložený o 9 minút po pôvodne plánovanom čase. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely.[4]

30. marec 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Bolo zahájené odpočítavanie pred štartom misie Artemis II, návratu ľudí do blízkosti Mesiaca. K štartu by malo dôjsť 2. apríla 2026 o 00:24 SELČ.[5]

24. marec 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Administrátor NASA Jared Isaacman oznámil, že agentúra pozastavuje projekt Gateway, kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na povrchu Mesiaca. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy Space Reactor-1 Freedom s jadrovým elektrickým pohonom.[6]
Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB
Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB

21. marec 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Raketa SLS s kozmickou loďou Orion sa vrátila na rampu 39-B v rámci príprav na štart Artemis II. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).[7][8]

7. marec 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia NASA sa v náväznosti na zmeny v programe Artemis definitívne rozhodla prestať v rakete SLS používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň Centaur V, pričom táto zmena sa prejaví od misie Artemis IV. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.[9]

3. marec 2026

Rusko Agentúra Roskosmos oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu Bajkonur, jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode Sojuz, je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode Progress k ISS.[10]

27. február 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia NASA oznámila zmeny v programe Artemis. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na Mesiaci sa z misie Artemis III odložilo na Artemis IV. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.[11]

21. február 2026

Spojené štátyKanadaEurópska únia Navzdory prvotným informáciám, že opravný test skúšobného odpočítavania pre misiu Artemis II dopadol dobre, administrátor NASA Jared Isaacman zverejnil správu, že na hornom raketovom stupni (ICPS) došlo k prerušeniu toku hélia. Tento problém je natoľko vážny, že celá zostava sa bude musieť vrátiť na opravu do haly VAB. Dátum štartu, ktorý bol avizovaný na 6. marec, sa tak odsúva na neurčito. Úniky vodíka počas testu zostali pod stanovenými limitmi.[12]

13. február 2026

Spojené štáty Raketa Falcon 9 nesúca kozmickú loď Crew Dragon odštartovala na misiu SpaceX Crew-12 so štvorčlennou posádkou. Priniesla na stanicu členov dlhodobej Expedície 74.[13]

12. február 2026

Európska únia Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let európska nosná raketa Ariane 6 vo variante so štyrmi blokmi na tuhé palivá (A64). Na nízku obežnú dráhu vyniesla 32 satelitov internetovej konštelácie Amazon Leo.[14]

Staršie správy

Zdroje

  1. ↑ TASR. Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2026-04-11. Dostupné online [cit. 2026-04-11].
  2. ↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 708 (6. 4. – 12. 4.). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-04-12. Dostupné online [cit. 2026-04-12].
  3. 1 2 MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Návrat lidí k Měsíci. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-04-02. Dostupné online [cit. 2026-04-03].
  4. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci!. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-04-01. Dostupné online [cit. 2026-04-02].
  5. ↑ Artemis II odpočet [online]. sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app, [cit. 2026-03-31]. Dostupné online.
  6. ↑ HOŠEK, Jiří. Gateway (březen 2026). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-26. Dostupné online [cit. 2026-03-27].
  7. ↑ HOŠEK, Jiří. Závod o návrat na Měsíc (březen 2026). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-18. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
  8. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
  9. ↑ NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket [online]. spaceflightnow.com, [cit. 2026-03-09]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ MAJER, Dušan. Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-05. Dostupné online [cit. 2026-03-09].
  11. ↑ MAJER, Dušan. Velké změny v plánech programu Artemis. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-02-28. Dostupné online [cit. 2026-03-02].
  12. ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-02-21].
  13. ↑ SpaceX Crew-11 (USCV-11). In: MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. Most: Aleš Holub, [cit. 2026-02-16]. Dostupné online.
  14. ↑ Europe's most powerful rocket launches for 1st time, carrying 32 Amazon internet satellites to orbit (video). Space.com (New York: Future US), 2026-02-12. Dostupné online [cit. 2026-02-13].
Osobnosť mesiaca
Image

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk, Ruská SFSR, ZSSR – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo, Ruská SFSR, ZSSR) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let absolvoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.

Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Image

Vytvoriť: ADRAS-J, Antares (raketa), Artemis 3, Astrobotic, Barry Wilmore, Black Arrow, CAPSTONE, Crawler, Cyclon, Čchang-e 6, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Euclid, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Euclid, Explorer 19, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, HAKUTO-R, Hinode, Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Intuitive Machines, Lambda 4S, Luca Parmitano, Luna 18, Mars Orbiter Mission, Mesačný rover, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Nova-C, Ohsumi, OneWeb, Peregrine, Program Voyager, Ptička (raketoplán), Rokot, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Scout (raketa), Shuttle Landing Facility, Smart Lander for Investigating Moon, Solar Dynamics Observatory, Štartovací komplex 13 na Cape Canaveral Space Force Station, vedecká družica, Vega (raketa), Venera-16, Virgin Orbit, Vulcan (raketa), Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa), Viking 1 a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Portál:Kozmonautika&oldid=7964512“