Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Edwards Air Force Base (doslovne letecká základňa Edwards) je letecká základňa Vzdušných síl Spojených štátov, ktorá leží na hranici okresov Kern a Los Angeles v údolí Antelope v Kalifornii, 11km (7míľ) priamo na východ od Rosamondu. Leteckou základňou bola Edwardsova základňa od roku 1933, dlho bola miestom pre letecký výskum a testovanie a postupne aj pre najdôležitejšie a najodvážnejšie lety letectva. V súčasnosti je základňa domovom pre 412. testovaciu peruť (412th Test Wing) a pre riadiacu 95. leteckú peruť (95th Air Base Wing).
Základňa bola pôvodne známa ako Letisko vojenského letectva Muroc (Muroc Army Air Field), ale premenovali ju 8. decembra1949 na počesť testovacieho pilota Glena Edwardsa, ktorý zahynul pri teste bombardéra Northrop YB-49. Základňa je strategicky umiestnená pri jazereRogers Lake, bezodtokovom púštnom slanom jazere, ktorého tvrdý priehlbinový povrch poskytuje prirodzené predĺženie pristávacej (vzletovej) dráhy. Táto veľká pristávacia plocha kombinovaná s výborným celoročným počasím tvorí túto základňu výborným miestom pre letecké testovanie.
Posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď kozmická loďOrion bezpečne pristála do vĺn Tichého oceánu pri pobreží San Diega v Kalifornii.[1] Do atmosféry vnikla kozmická loď priamo z návratovej dráhy od Mesiaca rýchlosťou 38 405 km/h. Posádka zažila pri pristávaní preťaženie 3,9 g.[2]
Mesiac z uhla, z akého ho nie je možné zo Zeme pozorovať, vyfotografovaný posádkou misie Artemis II
Kozmická loď Orion so štvorčlennou posádkou obletela Mesiac, ktorý svojou gravitáciou zakrivil jej dráhu späť k Zemi. Posádka prekonala počas obletu rekord vo vzdialenosti človeka od Zeme, pretože sa vzdialila až na 406 773 km. Rekord dosiahla vďaka tomu, že oblet Mesiaca prebehol v oveľa väčšej vzdialenosti než za misií Apollo – maximálne priblíženie k Mesiacu bolo až 6 550 km,[3] čo je takmer dvojnásobok priemeru Mesiaca.
Kozmická loď Orion vykonala v rámci misie Artemis II manéver TLI (Translunar injection). Na takmer šesť minút zažihla svoj najväčší raketový motor, ktorý ju poslal na dráhu k Mesiacu. Takýto manéver prebehol po prvý raz od roku 1972 a spôsobí, že Orion obletí Mesiac.[3]
Raketa SLS s kozmickou loďou Orion a štvorčlennou posádkou odštartovala na misiu Artemis II, ktorej cieľom je po 53-ročnej pauze v pilotovaných lunárnych misiách znova obletieť Mesiac. Štart bol odložený o 9 minút po pôvodne plánovanom čase. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely.[4]
Administrátor NASA Jared Isaacman oznámil, že agentúra pozastavuje projekt Gateway, kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na povrchu Mesiaca. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy Space Reactor-1 Freedom s jadrovým elektrickým pohonom.[6]
Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB
Raketa SLS s kozmickou loďou Orion sa vrátila na rampu 39-B v rámci príprav na štart Artemis II. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).[7][8]
NASA sa v náväznosti na zmeny v programe Artemis definitívne rozhodla prestať v rakete SLS používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň Centaur V, pričom táto zmena sa prejaví od misie Artemis IV. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.[9]
Agentúra Roskosmos oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu Bajkonur, jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode Sojuz, je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode Progress k ISS.[10]
NASA oznámila zmeny v programe Artemis. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na Mesiaci sa z misie Artemis III odložilo na Artemis IV. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.[11]
Navzdory prvotným informáciám, že opravný test skúšobného odpočítavania pre misiu Artemis II dopadol dobre, administrátor NASA Jared Isaacman zverejnil správu, že na hornom raketovom stupni (ICPS) došlo k prerušeniu toku hélia. Tento problém je natoľko vážny, že celá zostava sa bude musieť vrátiť na opravu do haly VAB. Dátum štartu, ktorý bol avizovaný na 6. marec, sa tak odsúva na neurčito. Úniky vodíka počas testu zostali pod stanovenými limitmi.[12]
↑HOŠEK, Jiří. Závod o návrat na Měsíc (březen 2026). Kosmonautix.cz(Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-18. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
↑MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz(Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-03-23].
↑NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket [online]. spaceflightnow.com, [cit. 2026-03-09]. Dostupné online. (anglicky)
↑MAJER, Dušan. Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená. Kosmonautix.cz(Jihlava: Dušan Majer), 2026-03-05. Dostupné online [cit. 2026-03-09].
↑MAJER, Dušan. Velké změny v plánech programu Artemis. Kosmonautix.cz(Jihlava: Dušan Majer), 2026-02-28. Dostupné online [cit. 2026-03-02].
↑MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II. Kosmonautix.cz(Jihlava: Dušan Majer), 2026-01-28. Dostupné online [cit. 2026-02-21].
Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli1967. V marci1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.
Hoci oficiálne dokumenty a viaceré zdroje uvádzajú, že Jurij Gagarin sa narodil v dedine Klušino, skutočným miestom jeho narodenia je pôrodnica v neďalekom meste Gžatsk (od roku 1968 pod názvom Gagarin) v Západnej (dnes Smolenskej) oblasti Ruska, ktoré bolo vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.